Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

www.sppk.sk

VITAJTE NA STRÁNKACH SPPK!

Pravidelne nové informácie.

Odber správ e-mailom
alebo cez kanál RSS

››› Viac informácií

SPPKSPPK
Valné zhromaždenia

Z XXVII. valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Z XXVII. valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

POPRAD - Hodnotením doterajšej činnosti a vytýčením hlavných úloh na najbližšie obdobie sa vo štvrtok 24.4.2014 zaoberalo XXVII. valné zhromaždenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v Poprade. Členskú základňu SPPK tvorilo k 1. januáru 2014 dovedna 1 541 členov, z toho 1 397 z poľnohospodárskej prvovýroby, 45 potravinárskych subjektov, 64 organizácií služieb a 35 ostatných členov. Členská základňa SPPK obhospodaruje viac ako 60 % poľnohospodárskej pôdy v SR, má v chovoch vyše 70 % hovädzieho dobytka a približne 50 % oviec.

Ako odznelo v správe predstavenstva, ktorú predniesol predseda SPPK Milan Semančík, z produkčného hľadiska priniesol vlaňajšok v poľnohospodárstve medziročne vyššie priemerné hektárové úrody obilnín o 17,2 %, repky o 37,6 % a cukrovej repy o 24,2 %. Solídne produkčné ukazovatele však sprevádzal značný cenový pokles. Aj keď sa priemerné ceny poľnohospodárskych výrobkov za celý minulý rok znížili len o 4,9 %, z toho ceny rastlinných produktov o 8,1 %, k ich dramatickému zníženiu došlo až v druhej polovici roka, zatiaľ čo v prvej boli medziročne vyššie. Obzvlášť výrazné to bolo najmä v rastlinnej výrobe, kde v druhých šiestich mesiacoch vlaňajška zaostávali ceny za rovnakým obdobím predchádzajúceho roka priemere aj o 17 %, ba v novembri sa prepadli až o 25,3 %.

„Naďalej nepriaznivé zostali bilancie zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami, kde došlo vlani k medziročnému prehĺbeniu pasívneho salda o viac ako 262 miliónov eur“, povedal M. Semančík. „Stále neujasnená však zostáva otázka, do akej miery boli skreslené relatívne priaznivé výsledky v roku 2012 fingovanými vývozmi podvodníkov s DPH. Tí najviac ovplyvnili predovšetkým sektory cukru, olejnín a jedlých rastlinných tukov a olejov, bez čoho by zrejme výsledné saldo nevybočovalo z priemeru ostatných rokov. V tomto prípade sa ukázalo, že nepoctiví podnikatelia nielenže nelegálne skrátili daňové príjmy štátu, ale znehodnotili aj štatistiky zahraničného obchodu tým, že vysoko nadhodnotili vývozy, ku ktorým reálne nedošlo“.

Podľa predstavenstva SPPK je alarmujúce, že investičné vklady do potravinárskych technológií zaznamenávajú už viac rokov zostupný trend a napríklad v roku 2012 dosiahli len 97 miliónov eur, teda ani nie polovicu ich úrovne v roku 2009. Pritom bez dostatočných investícií nie je mysliteľné zvyšovať konkurenčnú schopnosť domácej výroby finálnych potravín, čo je prvoradým predpokladom zlepšovania jej trhových pozícií. Výroba potravín ma výrazný anticyklický charakter a dokáže generovať zisky a pracovné miesta aj v čase hlbokej recesie. Na slovenský potravinársky priemysel okrem globálnych faktorov vplývajú tiež nevyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy, sťažený prístup k úverom a historický technologicko-inovačný dlh.

„Potravinári združení v našej komore upozorňujú, že ďalší rozvoj tohto odvetvia si vyžaduje vyvážené, čestné, transparentné a legálne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, prepracovaný systém financovania výroby a komplexný program podpory inovácií a investícií“, zdôraznil M. Semančík. „Za nevyhnutný považujú cielený systém podpory exportu a vstupu na nové trhy, zníženie administratívnych záťaží a intenzívnejšiu štátnu podporu propagácie domácich potravín. Takisto sú za odstránenie falošných firiem a podvodníkov zo systému uvádzania potravín na trh, ktorí nemajú nič spoločné so serióznym podnikaním. V rámci komory dlhodobo upozorňujeme na význam systematickej práce so spotrebiteľom, ktorý prejavuje nízky spotrebiteľský patriotizmus. A tak hoci v rôznych anketách deklaruje zvýšený záujem o potraviny domácej proveniencie, v skutočnosti uprednostňuje nízku cenu, bez ohľadu na pôvod tovaru“.

Diskusia upozornila na nevyhnutnosť poučenia sa z minulých chýb a ich neopakovania v novom programovacom období EÚ. „Systém schvaľovania projektov podporovaných z verejných zdrojov musí byť objektívny a transparentný, aby si predkladatelia sami už vopred vedeli vypočítať výšku bodov a z nej odvodzovať reálnosť ich úspešnosti. Inak bude vznikať priestor pre zahmlievanie objektívnosti procesu posudzovania týchto procesov, čo by určite nebolo dobré“, konštatoval Jozef Urminský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) v Topoľčanoch.

Štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Magdaléna Lacko-Bartošová vymenovala mnohé opatrenia, ktorými sa rezort snaží prispieť k rozvoju domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva. V súvislosti s degresivitou priamych platieb pripomenula, že je ešte zhruba trojmesačný časový priestor na rokovania samosprávy s odborníkmi rezortného ministerstva o podmienkach uplatňovania odpočtov mzdových a odvodových nákladov poľnohospodárskych podnikov. Delegátov valného zhromaždenia SPPK upozornila na možnosť uplatňovania tzv. zeleného verejného obstarávania, ktoré môže - okrem iného - zabezpečiť z pohľadu obstarávateľov viac miestnych alebo regionálnych produktov v sektore záhradníckych výrobkov a služieb, stravovacích služieb a zásobovania potravinami.

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka pripomenul, že bude vo všeobecnosti potrebné intenzívnejšie vstupovať aj do prípravy európskej legislatívy, čo sme sa zatiaľ stále dostatočne nenaučili. Poukázal tiež na význam práce s médiami, pretože podľa neho je pri presadzovaní požiadaviek podnikateľskej sféry dôležité mať na svojej strane verejnú mienku. Viceprezident Agrárnej komory ČR Václav Hlaváček konštatoval, že za riekou Moravou nemajú k dispozícii ucelenú analýzu dopadov členstva ich krajiny v EÚ na poľnohospodárstvo. Vyjadril presvedčenie, že český agrosektor nebude napredovať, ak v ňom nebudú podporovaní, ale naopak trestaní tí poľnohospodári, ktorí dokázali udržať počty hospodárskych zvierat a naďalej sa venujú živočíšnej výrobe. „Ak nebudú akceptované samosprávne pripomienky ku kľúčovým rezortným dokumentom, nemôžeme garantovať splnenie zámerov vládnej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013-2020“, upozornil na ďalšiu závažnú skutočnosť predseda Turčianskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Martine Marián Kohút.

Podľa SPPK patrí medzi základné priority chlebového odvetvia zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska v nadväznosti na zdravú výživu obyvateľstva, klimatické zmeny, stabilizáciu a rozvoj vidieka, vrátane zamestnanosti. Komora sa bude usilovať o zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva s ohľadom na efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenska a podporí tvorbu a optimalizáciu výrobno-odbytových štruktúr, zabezpečujúcich zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami a upevňujúcich postavenie ich producentov na trhu. Stále veľký význam pripisuje združovaniu poľnohospodárskych výrobcov do odbytových organizácií, v záujme čoho presadila do pripravovaného Programu rozvoja vidieka SR podporu ich zriaďovania a činnosti vo forme samostatného opatrenia.

Aktivity SPPK v nasledujúcom období sa zamerajú na spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ v rokoch 2014-2020, jej implementáciu v podmienkach SR. Najväčšia samosprávna organizácia v agropotravinárskom komplexe Slovenska sa bude venovať tiež podnikateľskému prostrediu a aktivitám na zvyšovanie predaja domácich potravín na vnútornom trhu.

Stanislav Nemec, tlačový hovorca SPPK

Uznesenie z XXVII. valného zhromaždenia SPPK, konaného dňa 24.4.2014 v Poprade

Uznesenie z XXVII. valného zhromaždenia SPPK, konaného dňa 24.4.2014 v Poprade

     Valné zhromaždenie

A. schvaľuje:

1. Správu predstavenstva SPPK o činnosti komory za obdobie od XXVI. valného zhromaždenia SPPK a plán hlavných úloh SPPK na ďalšie obdobie
2. Správu dozornej rady SPPK o jej činnosti, čerpanie rozpočtu a účtovnú závierku SPPK za rok 2013, rozpočet a systém platenia členských príspevkov do SPPK na rok 2014
3. Správu mandátovej komisie
4. Voľbu Bc. Emila Macha za člena Predstavenstva SPPK
5. Pripomienky SPPK k návrhu Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014-2020 a poveruje vedenie komory ďalšími rokovaniami s cieľom ich presadenia

B. ukladá:

     1. Predstavenstvu SPPK:

a) Zabezpečiť realizáciu hlavných úloh, schválených na XXVII. valnom zhromaždení.

     Z: predseda SPPK, T: priebežne

b) Oboznámiť so závermi valného zhromaždenia SPPK Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Vládu SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a zástupcov Slovenskej republiky v Európskom parlamente s cieľom riešiť najzávažnejšie problémy agropotravinárskeho sektora a požiadať ich o podporu požiadaviek samosprávy.

     Z: predseda SPPK, T: priebežne

c) Vyhodnotiť diskusiu z valného zhromaždenia a predložené návrhy na činnosť a zameranie komory po schválení zapracovať do úloh predstavenstva a úradu komory.

     Z: predseda, ústredný riaditeľ, T: do 31.5.2014

d) Prerokovať s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR požiadavku, aby ministerstvo poverilo výplatou prostriedkov na Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat Plemenárske služby š.p.

     Z: predseda, ústredný riaditeľ, T: okamžite

e) Rokovať so zástupcami MPRV SR a SPF o zmene metodiky odkupovania pôdy vo vlastníctve, resp. v správe SPF pod hospodárskymi dvormi aktívnych poľnohospodárskych subjektov

     Z: predseda, ústredný riaditeľ, T: do 30.6.2014

f) Rokovať s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska o pripomienkach vznesených na XXVII. Valnom zhromaždení SPPK súvisiacich s riešením problematiky dane z pozemkov

     Z: predseda, ústredný riaditeľ, T: do 28.5.2014

     2. Dozornej rade SPPK:

a) Dozerať na plnenie odvodu členských príspevkov do SPPK, vyhodnocovať ich a podľa potreby prijímať účinné opatrenia.

     Z: DR SPPK,  T: priebežne

     3. Predstavenstvám RPPK a RKŠ:

a) Zabezpečiť realizáciu hlavných úloh SPPK schválených na XXVII. valnom zhromaždení SPPK vo svojich regionálnych komorách a zabezpečiť v stanovených termínoch úhradu členských príspevkov pre úrad SPPK.

     Z: predsedovia RPPK a RKŠ, T: v texte

b) napomáhať predstavenstvu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v jeho činnosti a aktívne plniť jeho uznesenia

     Z: predsedovia RPPK a RKŠ, T: priebežne

c) rokovať i na regionálnej úrovni s poslancami Národnej rady SR o podpore záujmov členskej základne SPPK v legislatívnej oblasti

     Z: predsedovia RPPK a RKŠ, T: priebežne

d) zabezpečiť pohotové a plynulé odovzdávanie pravidelných informácií SPPK i spätnú väzbu pri celoštátne organizovaných prieskumoch a zbieraní údajov a informácií

     Z: predsedovia RPPK a RKŠ, T: priebežne

e) aktívne podporovať zapájanie sa členov do odbytových organizácií poľnohospodárov a propagovať výsledky ich činnosti

     Z: predsedovia RPPK a RKŠ, T: priebežne

V Poprade, 24. apríla 2014                                                                     

                                                                         Ing. Miroslav Maxon,

                                                                    predseda návrhovej komisie

Správa predstavenstva o činnosti od XXVI. valného zhromaždenia SPPK

Správa predstavenstva o činnosti od XXVI. valného zhromaždenia SPPK

Vážená pani štátna tajomníčka, vážení hostia, vážené dámy a páni, kolegyne a kolegovia,

            prvý raz sa schádzame na našom valnom zhromaždení v Poprade, v meste a regióne, ktorému dominujú majestátne Vysoké Tatry. Aj pod nimi pulzuje čulý poľnohospodársky život, prispievajúci k produkcii kvalitných výrobkov i k udržiavaniu kultúrneho charakteru krajiny. Práve v takých regiónoch, k akým patrí aj ten popradský, sa priam ukážkovo prelínajú výrobné funkcie poľnohospodárstva s nevýrobnými. V nich sa možno hmatateľnejšie ako inde môže každý presvedčiť o skutočnom význame agrosektora pre spoločnosť.

            Ešte raz medzi nami vítam všetkých hostí, ktorí prijali naše pozvanie. Obzvlášť srdečne vítam štátnu tajomníčku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Magdalénu Lacko - Bartošovú, viceprezidenta Agrárnej komory ČR Václava Hlaváčka,  vedúcich pracovníkov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, zástupcov rezortných vedecko-výskumných a vzdelávacích inštitúcií, orgánov potravinového dozoru, členských zväzov a združení, médií a Vás všetkých, ktorí zastupujete členskú základňu zo všetkých územných i profesijných oblastí v Slovenskej republike.

            Podobne ako v minulosti, aj teraz je podrobný prehľad aktivít našej komory i návrh jej hlavných úloh na nasledujúce obdobie uvedený v Spravodaji pre delegátov dnešného valného zhromaždenia. V správe sa preto zmienime len o kľúčových momentoch a postojoch, ktoré charakterizovali činnosť Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v období od jej XXVI. valného zhromaždenia.

            Uplynulý rok bol veľmi zvláštny a svojim spôsobom jedinečný. Okrem samotného diania v agropotravinárskom komplexe, ktoré ovplyvnilo v porovnaní s rokom 2012 oveľa priaznivejšie počasie, v ňom vyvrcholili aj rokovania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2014-2020. Tým sme venovali naozaj veľkú pozornosť, preto sa o nich zmienime osobitne neskôr. Z produkčného hľadiska priniesol vlaňajšok v poľnohospodárskej prvovýrobe vyššie priemerné hektárové úrody obilnín o 17,2 %, repky o 37,6 %, cukrovej repy o 24,2 %. Ide o oficiálne štatistické údaje, ktoré mnohé médiá až príliš vyzdvihovali, no my sme v našich reakciách upozorňovali, že rok 2012 bol poznačený extrémnym suchom a preto ho nemožno považovať za objektívnu porovnávaciu základňu. V porovnaní s bežnými rokmi alebo viacročnými priemermi vyznela vlaňajšia úroda ako štandardná, teda taká, akú by sme mali v normálnych rokoch bežne dosahovať. Výnimkou bola len repka, ktorej hektárový priemer 2,74 tony bol najvyšší od roku 2000.

            Solídne produkčné ukazovatele však sprevádzal značný cenový pokles v prvovýrobe. Aj keď sa priemerné ceny poľnohospodárskych výrobkov za celý minulý rok znížili len o 4,9 %, z toho ceny rastlinných produktov o 8,1 %, k ich dramatickému zníženiu došlo až v druhej polovici roka, zatiaľ čo v prvej boli medziročne vyššie. Obzvlášť výrazné to bolo najmä v rastlinnej výrobe, kde v druhých šiestich mesiacoch vlaňajška zaostávali ceny za rovnakým obdobím predchádzajúceho roka priemere aj o 17 %, ba v novembri sa prepadli až o neuveriteľných 25,3 %. V úhrne nižšie boli aj ceny v živočíšnej výrobe, hoci tie ani v jednom mesiaci nezaostali za porovnateľným obdobím predchádzajúceho roka o viac ako 3 %. Dynamika vývoja cien v živočíšnej výrobe bola teda tentoraz priaznivejšia ako v rastlinnej produkcii, čo však neznamená, že sa už chovateľské aktivity vymanili z ekonomických ťažkostí a nastúpili na cestu dlho očakávaného výraznejšieho oživenia. Tá bude podmienená realizáciou mnohých opatrení v podpornej, organizačno-technickej i odbytovej sfére, bez ktorých zostane len v rovine túžob.

            S rozpakmi prijímame predbežné údaje o hospodárskom výsledku slovenského poľnohospodárstva v minulom roku, pretože v nás vyvolávajú pochybnosti. Vzhľadom na informácie z okolitých krajín i tie, ktoré sme neoficiálne dostali od niektorých našich členov, nás totiž prekvapuje, že by minulý rok mal priniesť výrazné zhoršenie úhrnného výsledku hospodárenia našich roľníkov. Predpokladáme, že dôjde ku korekcii predbežných údajov a zreálneniu ukazovateľa zisku, aby sme ho mohli s predchádzajúcimi rokmi porovnať naozaj objektívne. Zostáva však skutočnosťou, že sa nedarí zmeniť nepriaznivú štruktúru nášho poľnohospodárstva, v ktorom od roku 2007 stále dominujú tržby z rastlinnej výroby nad tržbami zo živočíšnej produkcie.

         Naďalej nepriaznivé sú bilancie zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami, kde došlo vlani k medziročnému prehĺbeniu pasívneho salda o viac ako 262 miliónov eur. Stále neujasnenou otázkou však zostáva, do akej miery boli skreslené relatívne priaznivé výsledky v roku 2012 fingovanými vývozmi podvodníkov s DPH predovšetkým v sektoroch cukru, olejnín a jedlých rastlinných tukov a olejov, bez ktorých by zrejme výsledné saldo nevybočovalo z priemeru ostatných rokov. V tomto prípade sa ukázalo, že nepoctiví podnikatelia nielenže nelegálne skrátili daňové príjmy štátu, ale znehodnotili aj štatistiky zahraničného obchodu tým, že vysoko nadhodnotili vývozy, ku ktorým reálne nedošlo.

            Na ružiach ustlané však nemá ani potravinársky priemysel, ktorý v našich podmienkach chradne, pretože negeneruje dostatok zdrojov na investície do svojho vlastného rozvoja. Je doslova alarmujúce, že investičné vklady do potravinárskych technológií zaznamenávajú už viac rokov zostupný trend a napríklad v roku 2012 dosiahli len 97 miliónov eur, teda ani nie polovicu ich úrovne v roku 2009. Pritom bez dostatočných investícií nie je mysliteľné zvyšovať konkurenčnú schopnosť domáceho potravinárstva, čo je prvoradým predpokladom zlepšovania jeho trhových pozícií. Je zrejmé, že výroba potravín ma výrazný anticyklický charakter a dokáže generovať zisky a pracovné miesta aj v čase hlbokej recesie. Vývoz poľnohospodárskych produktov do zahraničia, prispievajúci k zhodnoteniu kapitálu prevažne v susedných krajinách, a likvidácia domácich spracovateľských kapacít nielenže ohrozuje dodávku samotných tovarov pre obyvateľov, ale prinajmenšom sa stáva bázou pre výrazný rast cien potravín.

              Na slovenský potravinársky priemysel okrem globálnych faktorov vplývajú aj nevyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy, sťažený prístup k úverom a historický technologicko-inovačný dlh. V polovici budúceho mesiaca pripravujeme v Bratislave medzinárodnú konferenciu k nerovnováhe v potravinovom reťazci a jej dôsledkom, ktoré majú negatívny dopad na rozvoj domácej výrobnej základne. Čoraz viac začíname byť presvedčení, že je najvyšší čas, aby sa na úrovni EÚ prijali jednoznačné opatrenia, zakazujúce používanie nekalých praktík. Činnosť obchodných reťazcov by mala byť podrobená regulácii - podobne ako v prípade prirodzených monopolov. Ak sa totiž napríklad energie považujú za strategickú komoditu, ktorá si vyžaduje reguláciu, rovnako by sa mali vnímať aj základné potraviny, ktoré sú pre ľudský život nemenej dôležité, ba možno ešte dôležitejšie.

          Potravinári združení v našej komore upozorňujú, že ďalší rozvoj tohto odvetvia si vyžaduje vyvážené, čestné, transparentné a legálne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, prepracovaný systém financovania výroby a komplexný program podpory inovácií a investícií. Za nevyhnutný považujú tiež cielený systém podpory exportu a vstupu na nové trhy, zníženie administratívnych záťaží a intenzívnejšiu štátnu podporu propagácie domácich potravín. Takisto sú za odstránenie falošných firiem a podvodníkov zo systému uvádzania potravín na trh, ktorí nemajú nič spoločné so serióznym podnikaním. V rámci komory dlhodobo upozorňujeme na význam systematickej práce so spotrebiteľom, ktorý prejavuje nízky spotrebiteľský patriotizmus. A tak hoci v rôznych anketách deklaruje zvýšený záujem o potraviny domácej proveniencie, v skutočnosti uprednostňuje nízku cenu, bez ohľadu na pôvod tovaru.

          V našej komore oceňujeme vytvorenie rady ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre potravinárstvo ako platformy pre výmenu informácií a podnetov. Potravinári sa vlani zapojili do viacerých legislatívnych iniciatív a v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou vykonali aj prieskum zastúpenia u nás vyrobených agropotravinárskych výrobkov na pultoch 8 najväčších obchodných reťazcov. Jeho výsledky potvrdili, že situácia v zastúpení domácich výrobkov na vnútornom trhu sa naďalej výraznejšie nezlepšuje. Príjemným prekvapením pre nás bolo zorganizovanie kampane  Hovorme o jedle v týždni, v ktorom sme si pripomenuli Svetový deň potravín. V tejto súťažno-vzdelávacej aktivite sme chceli vyvolávať a podporovať spoluprácu a aktívnu účasť detí, mládeže a dospelých vo vzťahu k vhodnému výberu potravín a zdravému životnému štýlu, ale aj k budovaniu povedomia o význame potravín pri podpore regionálneho rozvoja, zamestnanosti a ochrane životného prostredia. Do súťaže sa zapojilo 37 691 žiakov zo 163 základných škôl, ktorí spracovali dovedna 924 súťažných príspevkov, čo bol na premiéru naozaj vynikajúci výsledok. Preto je logické, že v tejto aktivite mienime pokračovať aj v tomto roku, pričom dúfame, že ňou budeme prispievať nielen k výchove nových konzumentov domácich potravín, ale aj ľudí, ktorí si vážia ich výrobcov. Ak sa totiž naozaj reálne chceme usilovať o zvyšovanie spoločenského statusu nášho odvetvia, čo patrí dlhodobo medzi strategické ciele našej samosprávnej organizácie, musíme začínať už od mladej generácie, ktorá si inak ťažko vybuduje pozitívny vzťah k poľnohospodárom a výrobcom potravín. Ba naopak, skôr uverí tým, ktorí ich význam bagatelizujú, či k nemu dokonca pristupujú s dešpektom.

Vážené dámy a páni,

          mimoriadne náročné a zdĺhavé boli rokovania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2014-2020. Nakoľko zásadné politické rozhodnutia i nevyhnutné dokumenty boli prijaté neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo, muselo dôjsť aj k časovému posunutiu úplného spustenia reformy. Preto aj má tento rok len prechodný charakter, hoci sa ním v skutočnosti začína nové sedemročné programovacie obdobie. Reforma bola v centre našej pozornosti a pred rokom na valnom zhromaždení našej komory v Piešťanoch sme k nej prijali priority, ktoré ste vy, delegáti, označili za dôležité.

          Dnes môžeme konštatovať, že výsledná podoba reformy je pre nás v porovnaní s pôvodnými návrhmi Európskej komisie oveľa prijateľnejšia. Oceňujeme, že sa podarilo presadiť možnosť uplatňovania jednoduchšej a spravodlivejšej formy SAPS v podobe tzv. prechodnej zjednodušenej schémy. V rámci flexibility je umožnené niektorým krajinám, vrátane Slovenska, presúvať finančné prostriedky medzi I. a II. pilierom až do výšky 25 % alokovaných zdrojov. Úpravou prešiel tiež pôvodne komplikovaný návrh Európskej komisie na zavedenie stropov priamych platieb pre veľké podniky, hoci bude ešte potrebné doriešiť aplikačné podmienky. Najviac nás zaujíma, ako bude možné zohľadniť odpočty mzdových a odvodových nákladov na zamestnancov poľnohospodárskych podnikov, kde Česká republika vstúpila do technických rokovaní a záujem o využitie tejto možnosti máme aj my. Zo strany nášho rezortného ministerstva i Pôdohospodárskej platobnej agentúry sme však predbežne počuli, že uplatnenie tejto alternatívy bude pravdepodobne sprevádzať administratívne náročný systém výkazníctva i kontrol, ktorý - ak bude naozaj uvedený do života - by nám natoľko mohol skomplikovať život, že by sme od využitia tejto možnosti mali radšej upustiť. Na to však potrebujeme viac informácií, pretože dlho sme počítali s tým - a naďalej túto myšlienku nezavrhujeme - že si pri zavádzaní stropov priamych platieb budeme môcť tieto odpočty uplatniť.

          V súlade s našimi prioritami sa rozšírila možnosť poskytovania limitovaných viazaných podpôr na 13+2 % národnej obálky priamych platieb, čo Slovensko v plnom rozsahu využije. Škoda len, že sa nepodarilo rozšíriť okruh tzv. citlivých sektorov aj o chovy monogastrických zvierat, čo sme takisto v rámci rokovaní o reforme presadzovali. Kladne hodnotíme možnosť vyplácania podpôr na dojčiace kravy, ovce, kozy a chmeľ vo forme prechodnej vnútroštátnej pomoci i výrazné zjednodušenie podmienok tzv. ozeleňovania, ktoré bude viazať až 30 % národnej obálky priamych platieb. No a zabúdať nemôžeme ani na zníženie hranice na uplatňovanie tzv. finančnej disciplíny z 5-tisíc na 2-tisíc eur, čo ušetrí prostriedky krajinám s prevahou väčších subjektov v podnikateľskej štruktúre poľnohospodárskej prvovýroby, medzi ktoré patrí aj Slovensko.

          Sme však veľmi sklamaní z toho, že sa nepodarilo prijať nový systém kalkulácie priamych platieb, ktorý by nebol založený na historickom princípe a neznamenal by pokračovanie „dvojrýchlostnej“ spoločnej poľnohospodárskej politiky. Napriek tomu, že sme sa ho domáhali spolu s partnerskými organizáciami ďalších nových členských krajín Európskej únie, západ kontinentu o ňom nechcel ani počuť a namiesto rovnej a spravodlivej začal hovoriť o rovnejšej a spravodlivejšej agrárnej politike. Presadzovali sme aj zachovanie systému mliečnych kvót, kvót na cukor a výsadbových práv pre sektor vína v doterajšej podobe aspoň do roku 2020, ale ani v tomto prípade sme neboli úspešní. Dosiahnuť sme chceli konkrétnejšie riešenie riadenia rizík poľnohospodárskej výroby na úrovni celej Európskej únie, k čomu síce takisto nedošlo, ale aspoň v rámci II. piliera je možné prijať určité opatrenia a zabezpečiť ich financovanie.

          V súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky považujeme za dôležité optimálne nastaviť podpory v I. pilieri, vrátane limitovaných viazaných platieb a prechodnej štátnej pomoci na podporu tzv. citlivých sektorov. Podľa nášho názoru sa musia podrobnejšie určiť schémy na podporu malých a mladých poľnohospodárov a veľmi precízne je potrebné pristupovať k redefinícii znevýhodnených oblastí i k podmienkam pohody zvierat, agroenvironmentálnych a ekologických podpôr. Vzhľadom na hmatateľný vplyv klimatických zmien je potrebné zabezpečiť dlhodobú podporu využívania a rozvoja závlahových systémov a ďalších intenzifikačných činiteľov poľnohospodárskej výroby.

          Cielene sa musí podporovať potravinársky priemysel a budovanie potravinových vertikál so širším prienikom prvovýrobcov do finálneho spracovania poľnohospodárskej produkcie. Sme presvedčení, že sústavne musíme trvať na riešení dominantného postavenia obchodných reťazcov na úrovni celej Európskej únie formou prijatia účinných regulačných opatrení. Za potrebné považujeme tiež permanentné hľadanie riešení volatility cien poľnohospodárskych výrobkov a zabezpečenia rovných podmienok a spravodlivej cenovej úhrady pre poľnohospodárov v celej Európskej únii. A podceniť sa nemôže ani príprava účinných nástrojov na riešenie prípadných kríz v sektoroch mlieka a cukru po zrušení produkčných kvót v aktuálnom programovacom období EÚ. Obzvlášť veľké obavy máme o produkciu surového kravského mlieka, kde podľa nášho názoru nie je situácia na trhu taká ružová, ako sa ju snaží vykresľovať Európska komisia, a práve slovenskí producenti môžu - spolu s poľnohospodármi niektorých ďalších nových členských krajín - najviac doplatiť na zrušenie systému produkčných kvót.

Vážené dámy a páni,

          riešenie si bezpochyby vyžaduje celý komplex otázok spojených s poľnohospodárskou pôdou, vrátane jej ochrany pred výpredajom do cudzích rúk, nájomného za pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, ale aj tzv. bielych plôch, vykazovaných ako rozdiely medzi evidenciou v katastri a systémom identifikácie pozemkov (LPIS), podľa ktorého sa poskytujú podpory. Čo sa týka skupovania našej pôdy cudzincami, nedávny summit predstaviteľov poľnohospodárskych komôr krajín Vyšehradskej štvorky v Topoľčiankach opätovne potvrdil, že tieto riziká nevnímame intenzívne len my, ale aj naši susedia.

          Z našej úrovne sústavne tvrdíme, že výpredaj vlastnej pôdy do cudzích rúk je vždy rizikom a každá vyspelá spoločnosť sa mu snaží zabrániť. Ak totiž štát a jeho občania nevlastnia pôdu, na ktorej sa rozprestiera, je to veľmi zvláštne, pretože nikto z nich vlastne nemôže rozhodovať o tom, ako sa na nej bude hospodáriť  a čo sa stane s výsledkami tohto hospodárenia. Obzvlášť citlivá je táto otázka v krízových situáciách, kde môže ohroziť zásobovanie obyvateľstva potravinami. A to je príliš veľké riziko na to, aby ho niekto bagatelizoval. Rizík masívnejšieho výpredaja slovenskej pôdy do cudzích rúk je však viac. Niektorí cudzinci majú záujem v našom štáte podnikať na pôde, ale keďže finanční investori začínajú v čoraz väčšej miere vnímať investície do pôdy ako výhodné z hľadiska dobrého zhodnotia ich aktív, vážne treba vnímať riziko, že sa v ešte väčšom rozsahu obrátia aj na slovenský trh. V hre je momentálne pripravovaný zákon o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom, preto vás všetkých vyzývam, aby ste mu až do definitívneho schválenia venovali pozornosť a využívali všetky svoje možnosti a vplyv na to, aby jeho výsledná podoba naozaj splnila to, čo si od nej sľubujeme. Viaceré regióny nám avizujú doslova nájazdy zahraničných záujemcov o slovenskú pôdu, preto túto otázku nemôžeme ani na chvíľu podceniť.

Vážené dámy a páni,

            naďalej všestranné zostali naše vzťahy s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Vzájomná spolupráca sa týkala všetkých kľúčových oblastí, vrátane informácií o postupe rokovaní o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, prípravy implementačných dokumentov, legislatívy, koncepčných materiálov a vôbec všetkého, čo má vplyv na tvorbu podnikateľského prostredia v agropotravinárskom komplexe. Naši zástupcovia pravidelne pracovali v komoditných radách, v Cenovej rade, Rade ministra pre potravinárstvo, v monitorovacom výbore i v rôznych ďalších poradných orgánoch a pracovných skupinách. Nie všetky tieto orgány však vykazovali potrebnú dynamiku práce, niekedy sa dostávali k slovu až v záverečných etapách prípravy dokumentov, takže sa potom ocitali pod časovým tlakom a nemali možnosť aktívne vplývať na jednotlivé dokumenty vo všetkých fázach ich prípravy. Veríme, že v ďalšom období sa tieto nedostatky odstránia a samospráva bude môcť ešte aktívnejšie vplývať na formovanie podnikateľského prostredia v súlade s požiadavkami a potrebami praxe. Napriek tomu hodnotíme spoluprácu s rezortným orgánom veľmi pozitívne, pretože v nej klady výrazne prevyšovali negatíva.

            Rovnako si vážime naše vzťahy s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou i so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Hoci každá z týchto organizácií má iné poslanie a plní rozdielne funkcie, pre agropotravinársky komplex sú mimoriadne dôležité a podľa toho k nim pristupujeme aj z úrovne našej komory. Iniciatívu sme nestratili ani v aktivitách na pôde Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, pričom spomínaná májová medzinárodná konferencia o nerovnováhach v potravinovom reťazci bude prvým podujatím, ktoré pripravíme spoločne. Teší nás to tým viac, že sociálny dialóg nadobúda v Európskej únii nové dimenzie a Európsky hospodársky a sociálny výbor je v tomto smere zjavným nositeľom progresu.

            Na národnej úrovni považujeme za mimoriadne dôležité naše členstvo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení, predstavujúcej vážneho partnera vlády i odborov. Snažíme sa o rozvíjanie vzťahov s Výborom Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde však postoje zákonodarcov často podliehajú názorom politických subjektov, ktorých sú členmi. Aktívne sme sa zapojili do rôznych projektov - napríklad v rámci cezhraničnej spolupráce s Maďarskom, Vyšehradského fondu, či duálneho odborného vzdelávania. Stále sme presvedčení, že stredné odborné vzdelávanie by malo patriť nielen do metodickej, ale aj priamej riadiacej kompetencie jednotlivých rezortov, aby mohlo lepšie pripravovať absolventov pre potreby praxe v poľnohospodárstve a potravinárstve, ale bezpochyby aj v iných odvetviach ekonomiky. Priaznivo sa vyvíjajú naše vzťahy s viacerými odbornými školami, ale napriek tomu si uvedomujeme, že celkové skvalitnenie odborného vzdelávania a prípravy si vyžiada ešte nemálo úsilia všetkých zainteresovaných.

            Okrem priameho zastúpenia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore sa naše medzinárodné aktivity zameriavali na prehlbovanie kontaktov s partnerskými poľnohospodárskymi komorami krajín Vyšehradskej štvorky, využívanie členstva vo Výbore profesionálnych poľnohospodárskych organizácií (COPA) a v Európskej organizácii výrobcov potravín a nápojov FoodDrink Europe, rozvíjanie spolupráce s partnermi v Rakúsku i Nemecku, ako aj s ďalšími medzinárodnými organizáciami. Obzvlášť dôležité to bolo v súvislosti s prípravou reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ale nemenší význam bude mať zahraničná spolupráca aj v ďalšom období pri implementácii reformy, prípadne príprave dôležitých medzinárodných dokumentov alebo zmlúv, ktoré môžu vážne ovplyvniť slovenský agrokomplex.

            Spoluprácu s médiami sa snažíme orientovať na zlepšenie verejného obrazu poľnohospodárstva a potravinárstva i na zvyšovanie predaja domácej produkcie na vnútornom trhu, čo považujeme za kľúčové. Tradične nadštandardné sú naše vzťahy s vydavateľstvom Profi Press, ktoré nám pod vedením pána Martina Sedláčka naďalej necháva pravidelne vyčlenený priestor v týždenníku Roľnícke noviny. V tomto roku začal vychádzať internetový dvojtýždenník AGRONOVINY, v ktorom takisto môžeme prezentovať naše názory a stanoviská. S ostatnými médiami sme v pravidelnom kontakte a oceňujeme, že začínajú viac prezentovať domácu agropotravinársku produkciu, hoci úroveň spracovania jednotlivých príspevkov je rôzna a často máva aspoň mierne bulvárny nádych. Na druhej strane bude túto tendenciu potrebné využiť na širšie budovanie spotrebiteľského patriotizmu medzi obyvateľmi, čo si však bude vyžadovať cielenú kampaň, vrátane jej nevyhnutného finančného zabezpečenia.

Vážené dámy a páni,

          medzi základné priority chlebového odvetvia, ku ktorých splneniu bude smerovať činnosť našej komory v nasledujúcom období, patrí zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska v nadväznosti na zdravú výživu obyvateľstva, klimatické zmeny, stabilizáciu a rozvoj vidieka, vrátane zamestnanosti. Budeme sa usilovať o zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva s ohľadom na efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenska a podporovať tvorbu a optimalizáciu výrobno-odbytových štruktúr, zabezpečujúcich zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami a upevňujúcich postavenie ich producentov na trhu. V súlade s vládnou koncepciou i snahou rezortného ministerstva mienime podporovať rozvoj špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výroby a zlepšovanie základnej štruktúry poľnohospodárskej výroby s dôrazom na posilnenie živočíšnej produkcie. Stále veľký význam pripisujeme združovaniu poľnohospodárskych výrobcov do odbytových organizácií, v záujme čoho sme aj presadili do pripravovaného Programu rozvoja vidieka podporu ich zriaďovania a činnosti vo forme samostatného opatrenia.

         Snažiť sa budeme aj o presadenie osobitného štatútu sezónneho zamestnanca, resp. zmenu súčasnej úpravy podmienok práce vykonávanej mimo hlavného pracovného pomeru v poľnohospodárstve a potravinárstve, hoci tu budeme potrebovať širšiu podporu - minimálne od našich partnerov v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení. Trvať budeme tiež na prehodnotení rozsahu chránených území v záujme eliminácie súčasných značných obmedzení v hospodárení, čo je proces, o ktorom sme už začali rokovať s Ministerstvom životného prostredia, pričom prvé kontakty vôbec nevyzerali beznádejne.

         V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch za komunálne a drobné stavebné odpady, ktorá síce nerieši úpravu dane z pozemkov, ale otvorenie tejto právnej normy musíme využiť na to, aby sme k nej predložili príslušné pripomienky. Vyzývam vás preto, aby ste tejto problematike venovali primeranú pozornosť a do pondelka zaslali úradu našej komory svoje vlastné pripomienky tak, aby ich mohol spracovať a v stanovej lehote uplatniť voči predkladateľovi. Našim cieľom je stanoviť pre pozemkovú daň primerané rámce, ktoré by neumožňovali niektorým obciam neúmerne zvyšovať jej sadzby z roka na rok a deformovať tak podnikateľské prostredie v poľnohospodárskej prvovýrobe. V tomto úsilí síce nemôžeme očakávať podporu Združenia miest a obcí Slovenska, čo nám bolo naznačené na rokovaniach s jeho predstaviteľmi, ale napriek tomu sa v záujme členskej základne SPPK musíme pokúsiť o zmenu v súčasnosti platnej legislatívy.

Vážené dámy a páni,

          je zjavné, že nás nečaká ľahké obdobie a práve preto bude dôležité, aby Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sústavne zvyšovala svoju autoritu a vplyv. To sa jej však môže podariť len vtedy, keď bude vnútorne jednotná a pevná, svoje postoje a požiadavky dokáže podkladať vecnými argumentmi a bude presadzovať záujmy celého agropotravinárskeho komplexu. Tieto princípy musia charakterizovať prácu všetkých jej organizačných zložiek, vrátane regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr a regionálnych komôr so štatútom. Príprava nových pravidiel v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a následne ich implementácia nás ešte nejaký čas bude naplno zamestnávať, ale potom sa opäť musíme vrátiť aj k vnútorným otázkam našej samosprávnej organizácie a skvalitneniu jej štruktúry. V opačnom prípade sa budeme len veľmi ťažko posúvať kvalitatívne dopredu.

          Všetci spoločne si želáme, aby sa slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo po rokoch stagnácie a úpadku konečne nadýchlo a mohlo začať rozmýšľať nielen o svojej existenčnej záchrane, ale aj o rozvoji. To isté sa týka aj jeho najväčšej samosprávnej organizácie, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

            Ďakujem za pozornosť.


« späť

Financovanie