Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

www.sppk.sk

VITAJTE NA STRÁNKACH SPPK!

Pravidelne nové informácie.

Odber správ e-mailom
alebo cez kanál RSS

››› Viac informácií

SPPKSPPK
Priame platby v poľnohospodárstve

Usmernenie k priamym platbám zverejnené

Usmernenie k priamym platbám zverejnené

 

Poľnohospodári sa na krajských informačných dňoch dozvedeli aj základné podmienky poskytovania priamych podpôr. Počas diskusie sa mnohí poľnohospodári zaujímali o konkrétne podmienky poskytovania platieb, ktoré súviseli najmä s aktuálnymi jarnými prácami, či plánovanými osevmi. Usmernenie k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, bolo zverejnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Zverejnené prílohy nájdete nižšie.

 

 

Spracovala: Ing. Jarmila Dubravská, PhD., riaditeľka odboru poľnohospodárstva a služieb, SPPK

 

Nové podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky priame platby v praxi

Nové podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky priame platby  v praxi

Poľnohospodári sa snažia získať detailné informácie k požiadavkám na priame platby. Asi najväčším problémom je aplikovanie požiadaviek diverzifikácie či vyčlenenie oblasti ekologického záujmu.

 

Jednotlivé Regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory organizujú stretnutia so svojimi členmi, kde sa snažia čo najjednoduchšie vysvetliť podmienky pre poskytnutie priamych platieb. Jedno zo stretnutí, či školení zorganizovala Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Prievidzi 12. marca 2015. Školenie bolo určené pre poľnohospodárov v regióne, a tak sa k novým podrobnejším informáciám dostali nielen členovia, ale aj nečlenovia komory.

V rámci prednášok sa poľnohospodári dozvedeli o niektorých opatreniach Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020, pláne výziev na ďalšie obdobie, požiadavkách na projekty či niektoré neprojektové podpory. Poľnohospodárov zaujímali podmienky poskytnutia priamych platieb v roku 2015. Mnohí farmári hodnotia stav ozimín, či prezimovanie porastov a vzhľadom na vhodné počasie a podmienky pripravujú pôdu na ďalšie práce. Práve teraz je potrebné splniť požiadavku na diverzifikáciu, teda zabezpečiť osev požadovaným počtom plodín pri zohľadnení výmery, ako aj splniť najmenej 5 % plôch oblastí ekologického záujmu. Pri stanovení osevných plánov musia agronómovia zohľadniť všetky požiadavky tak, aby neprišli subjekty o platbu cca 70 EUR na hektár.

Ak poľnohospodári nebudú vedieť implementovať požiadavky ozeleňovania do praxi, môžu prísť takmer o 30 % platby na hektár. Tieto peniaze by však nezostali v našom rozpočte, ale by sme ich vrátili do Bruselu. Je preto dôležité  najskôr poriadne prepočítať navrhované osevy a až následne vyjsť na pole s technikou.

 

Spracovala: Ing. Jarmila Dubravská, PhD., riaditeľka odboru poľnohospodárstva a služieb, SPPK

 

Chovatelia dojčiacich kráv, oviec a kôz môžu podávať žiadosti na dobytčie jednotky

Chovatelia dojčiacich kráv, oviec a kôz môžu podávať žiadosti na dobytčie jednotky

 

Od pondelka 9. marca do 31. marca môžu chovatelia oviec, kôz a dojčiacich kráv podávať na regionálne pracoviská Pôdohospodárskej platobnej agentúry žiadosti  o platbu na dobytčie jednotky (v minulosti známu ako platbu na veľké dobytčie jednotky alebo skrátene na VDJ, dnes DJ).

 

Chovatelia môžu získať podporu na dobytčie jednotky podľa nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. Prepočítacie koeficienty VDJ sú zhodné s DJ.

Každý chovateľ, ktorý spĺňa podmienky poskytnutia podpory, musí podať v termíne  od 9. do 31.3.2015 žiadosť o doplnkovú vnútroštátnu platbu na dobytčie jednotky na rok 2015 spolu s:

- identifikačným listom žiadateľa na rok 2015,

- zoznamom   dojčiacich kráv a

- zoznamom  oviec a kôz na farme.

Chovatelia, ktorí podali žiadosť o platbu na veľké dobytčie jednotky v roku 2014, nájdu na príslušných regionálnych pracoviskách Pôdohospodárskej platobnej agentúry predtlačené formuláre identifikačných listov, ako aj predtlačené formuláre „Zoznam dojčiacich kráv“ a „Zoznam oviec a kôz na farme“.

Upozorňujeme chovateľov, aby termín podania žiadosti dodržali, nakoľko po 31.3.2015 už regionálne pracoviská PPA, podľa zverejneného oznámenia,   nebudú prijímať žiadosti.

Prílohy a oznam nájdete na stránke PPA:

http://www.apa.sk/index.php?navID=1&id=6328

 

 

 

Spracovala: Ing. Jarmila Dubravská, PhD., riaditeľka odboru poľnohospodárstva 

Nadobudlo účinnosť nariadenie vlády o pravidlách poskytovania podpôr

Nadobudlo účinnosť  nariadenie vlády o pravidlách poskytovania podpôr

Od roku 2015 majú poľnohospodári možnosť získať podpory na takzvané citlivé sektory. Podpory sú poskytované z priamych platieb, teda z I. piliera. Podľa nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z. z. budú poskytnuté platby na pestovanie cukrovej repy, chmeľu, vybraných druhov ovocia a zeleniny, rajčiaky, ale aj na chov dojníc, výkrmový dobytok (len vybrané kategórie) a ovce a kozy. Pri každej podpore sú stanovené podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ, aby mal nárok na poskytnutie podpory.

Platba na pestovanie ovocia a zeleniny bude poskytnutá na pestovanie druhov s veľmi vysokou prácnosťou a s vysokou prácnosťou.

Medzi druhy ovocia s vysokou prácnosťou sú zaradené bobuľoviny a to len egreše, maliny a ríbezle. Z kôstkovín sú do tejto kategórie zaradené broskyne, čerešne, marhule, nektárinky, ringloty, slivky a višne. Medzi druhy ovocia s veľmi vysokou prácnosťou sú zaradené len hrušky a jablká.

Podobne v nariadení ministerstvo rozdelilo zeleninu na druhy s vysokou prácnosťou. Zelenina s vysokou prácnosťou je podľa  nariadenia vlády:  listová zelenina, a to šalát a špenát a struková zelenina, a to fazuľa a hrach.

Zelenina s veľmi vysokou prácnosťou je cibuľová zelenina, kde bude podporená cibuľa, cesnak, a pór, hlúbová zelenina, kde bude podporená kapusta, kel, karfiol, kareláb a rúžičkový kel, koreňová zelenina, z tohto druhu bude podporená cvikla, mrkva, petržlen, reďkev a špargľa a plodová zelenina, kde bude podporený baklažán, cuketa, dyňa, melón, paprika, tekvica, uhorky nakladačky a uhorky šalátové.

Z jednotlivých druhov hospodárskych zvierat bude podporený chov dojníc, výkrmového dobytku a oviec a kôz.

Platba na dojnice sa podľa nariadenia vlády poskytne na dojnice, ktoré sa aspoň raz otelili a držiteľ ich má zaradené v chove  najmenej dva mesiace odo dňa predloženia žiadosti (retenčné obdobie).

Podpora na výkrmový dobytok sa týka len teliat, mladého dobytku, býčkov a býkov, pričom nariadenie uvádza kategórie: hovädzí dobytok samčieho pohlavia vo veku do 6 mesiacov, hovädzí dobytok samčieho pohlavia vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov a hovädzí dobytok samčieho pohlavia vo veku nad 2 roky.

U oviec a kôz budú podporené len jarky vo veku od 8 mesiacov do 1 roku, bahnice, pričom podľa nariadenia je bahnica každá ovca, ktorá sa obahnila alebo ovca ktorá má vek jeden rok a kozy, pričom u kôz bude podpora určená  len pre kozy, ktoré sa aspoň raz okotili alebo dosiahli vek jedného roka.

Nariadenie ďalej stanovuje spôsob predkladania žiadostí, všeobecné požiadavky, ale aj sankcie.

Výška priamych platieb pre stanovené sektory, druhy či kategórie bude oznámená vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve  v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb je v prílohe.

 

 

 

Spracovala: Ing. Jarmila Dubravská, PhD., riaditeľka odboru poľnohospodárstva a služieb, SPPK

 

Podpory pre poľnohospodárov po novom vo Farmárskej revue

Podpory pre poľnohospodárov po novom vo Farmárskej revue

 

 

 

 

V relácii Farmárske revue upozornil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Milan Semančík na nový systém podpôr v poľnohospodárstve. Program rozvoja vidieka pre obdobie 2014 – 2020 bol schválený 13. februára 2015, pričom boli zaradené nové podporné opatrenia. Od roku 2015 sa menia aj podmienky na poskytovanie podpory prostredníctvom priamych platieb a vnútroštátnej pomoci (takzvaného tretieho piliera).

Vystúpenie predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Milana Semančíka nájdete na http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7847/60233

Platby chovateľom hospodárskych zvierat cez plemenárske služby

Platby chovateľom hospodárskych zvierat cez plemenárske služby

V roku 2012 ministerstvo pripravilo na základe schváleného materiálu na zasadnutí vlády SR dňa 22.8.2012 platby cez Plemenárske služby SR, štátny podnik (ďalej len PS SR, š.p.). Platby sa týkajú chovateľov hospodárskych druhov zvierat. Systém platieb je na základe zmlúv, ktoré začali posielať z PS SR, š.p. priamo chovateľom.

Na ktoré druhy zvierat sa teda platby vzťahujú? Ide o:
 

- Kravy s trhovou produkciou mlieka, ktoré sú zapojené do kontroly úžitkovosti,
- Hovädzí dobytok – teľatá do 6 mesiacov, hovädzí dobytok od 6 mesiacov do 24 hovädzí dobytok nad 24 mesiacov samce, hovädzí dobytok nad 24 mesiacov jalovice,
- hovädzí dobytok nad 24 mesiacov dojčiace kravy
- Ovce,
- Kozy,
- Ošípané
- Hydina
- Ryby – na zmluvách sa momentálne pracuje.

Pozor, pre chovateľov hovädzieho dobytka, oviec a kôz je jedna zmluva, na ktorej sú uvedené všetky tri druhy zvierat (ovce, kozy, hovädzí dobytok) a kategórie HD (teľatá, HD od 6 mesiacov do 24, HD nad 24 mesiacov samce, HD nad 24 mes. jalovice, dojčiace kravy).

V prílohe nájdete spôsob vypĺňania zmlúv pri jednotlivých druhoch hospodárskych zvierat a kategóriách. Je dôležité, aby chovatelia dodržali stanovené termíny a aby vyplnili podklady presne. Termíny sú stanovené priamo v zmluvách.

V prípade otázok je potrebné kontaktovať pracovníkov regionálnych pracovísk PS SR, š.p., ktoré nájdete na www.pssr.sk.


 

 

Spracovala: Ing. Jarmila Dubravská, PhD., riaditeľka odboru poľnohospodárstva a služieb, SPPK,
 

 

 

©Copyright SPPK; kopírovanie a ďalšie šírenie je možné len so súhlasom SPPK

Priame platby v poľnohospodárstve

Priame platby v poľnohospodárstve

Priame platby v poľnohospodárstve

Priame platby v poľnohospodárstve sú jedným z nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a majú zabezpečovať produkčnú funkciu poľnohospodárstva, obhospodarovanie pôdy, udržanie obyvateľstva na vidieku a tiež primeraný príjem pre poľnohospodárov. Jednou z nepriamych funkcií podpôr je tiež regulovať objem produkcie určitých komodít, keďže môžu byť spojené len s určitou výrobnou kvótou alebo výmerou, či dokonca s „neprodukciou“ na pôde. Všetko usmerňuje Európska Komisia a udáva legislatíva na úrovni EÚ. Poľnohospodári sú podporovaní vo všetkých vyspelých krajinách sveta, čo im umožňuje nielen vyrábať, ale najmä predávať svoje produkty na svetovom trhu. Priame platby sú v ostatnom čase terčom kritiky, keďže poľnohospodárske produkty sú vyrábané pri rôznych nákladoch (v závislosti od cien vstupov, pôdy, pracovnej sily, atď.), no podporované poľnohospodárstvo v EÚ, USA, Brazílii a inde znemožňuje uspieť na svetovom trhu iným, najmä rozvojovým krajinám, napriek ich často nižšej cene výrobkov. Toto je však globálny problém, ktorý je nutné riešiť na celosvetovej úrovni.
 

Pritom nemožno zabúdať ani na mimoprodukčné prínosy poľnohospodárstva, ako je napr. tvorba pracovných miest na vidieku, udržiavanie a ochrana prírody a krajiny, ekonomický rozvoj regiónov, samozásobiteľstvo potravinami s pridanou hodnotou, poskytovanie verejno-prospešných služieb, využívanie alternatívnych foriem energie (spracúvanie odpadu), atď., ktoré je tiež možné zabezpečovať s pomocou priamych platieb v poľnohospodárstve.
 

Pred vstupom Slovenska do Európskej únie prideľovalo dotácie do poľnohospodárstva Ministerstvo pôdohospodárstva SR na základe schválených schém podľa zákona a výnosov, ktoré zameriavali podpory na konkrétne ciele a prostriedky rozdeľovala zriadená komisia. Už v predvstupovom období (cca od r. 2001) prebiehali intenzívne rokovania zástupcov štátnej správy s Európskou Komisiou, ktorí sa na základe existujúcich podporných schém usilovali „vynegociovať“ čo najlepšie podmienky pre slovenských farmárov. Zo všetkých uplatniteľných podporných schém a výrobných kvót (napr. v rámci podpory pre plodiny na ornej pôde sa podpora rátala takto: platba 63 €/t x 4,06 t/ha (národný referenčný koeficient) x výmera 1 003 453 ha = 256,6 mil. €) v rámci referenčného obdobia 1995-1999 sa vytvorila národná obálka – t.j. balík nárokovateľných peňazí z EÚ, ktorý sa potom u nás rozdeľoval na hektár poľnohospodárskej pôdy (cca 1,9 mil. ha) podľa schémy zjednodušenej platby na plochu (tzv. „SAPS“). Túto schému prijalo Slovensko i väčšina nových členských krajín (okrem Slovinska a Malty) na prechodné obdobie a hlavným dôvodom bolo, že SR nestihla do termínu vstupu zaviesť Integrovaný administratívny a kontrolný systém (tzv. „IACS“), ktorý je podmienkou EK pre riadenie a kontrolu vynakladaných finančných prostriedkov.
 

Z vyrátanej národnej obálky podpôr však Slovensko dostávalo z rozpočtu EÚ iba určitý podiel, ktorý sa postupom rokov zvyšoval. Napr. v roku 2004 to bolo iba 25 % a ďalších 30% mohlo byť každoročne pridaných zo štátneho rozpočtu. To vždy záviselo od aktuálnej vládnej politiky a plná úroveň národného doplatku sa dosiahla iba v rokoch 2007, 2008 a 2009. Úplné krytie priamych platieb z rozpočtu EÚ (100 %) by malo Slovensko dosiahnuť až v roku 2013. Navyše do vstupu Slovenska do menovej únie (t.j. prijatie eura od 1.1. 2009) sa z prostriedkov EÚ na Slovensko dostával stále menší balík kvôli silnejúcemu kurzu Slovenskej koruny voči Euru, pretože národná obálka SR sa počítala v r.2004 pri kurze vyše 40 SKK/€.
 

Po vstupe SR do EÚ (t.j. od 1.mája 2004) všetky tieto podmienky, spolu s otvorením hraníc voľnému pohybu tovaru a služieb, postavili slovenských poľnohospodárov do nevýhodnejšej pozície voči svojim kolegom v krajinách „EÚ-15“, t.j. v pôvodných – starých členských krajinách Európskej únie. Dôsledkom bolo postupné upadanie jednotlivých sektorov poľnohospodárskej výroby na Slovensku (kvety, zelenina, ovocie, zemiaky, cukrová repa, chovy ošípaných, hydiny, HD, atď.), pretože už ďalej nebola schopná konkurovať lacnejším dovezeným potravinám a produktom zvýhodneným na trhu EÚ vyššími priamymi platbami (viď graf – porovnanie podpôr na hektár využívanej poľnohospodárskej pôdy v EÚ).

O priame platby v poľnohospodárstve môže za určitých podmienok požiadať každý subjekt podnikajúci na poľnohospodárskej pôde, ktorú deklaruje (min. 1 ha). Na Slovensku administruje priame platby Pôdohospodárska platobná agentúra (viď www.apa.sk – časť Priame a agroenironmentálne podpory), ktorá je podriadená správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (www.mpsr.sk). Žiadosti o priame platby sa predkladajú na predpísaných formulároch, spolu s povinnými prílohami a PPA podrobuje každého žiadateľa až trojnásobnej krížovej kontrole, pričom využíva aj ďiaľkový prieskum zeme (plôch). Nesprávnosť, porušenie, alebo nedodržanie daných podmienok má za následok pokutovanie žiadateľa, prípadne až jeho vyradenie zo systému podpôr na rôzne dlhé obdobie. Preto je dôležité úplne a presne ovládať podmienky a v prípade akýchkoľvek nepredvídateľných udalostí včas komunikovať so zodpovednými pracovníkmi PPA.
 

Navyše, pre získanie priamych platieb musí každý žiadateľ spĺňať náročné požiadavky EÚ a uplatňovať zásady tzv. „správnej poľnohospodárskej praxe“, čo je súbor opatrení pre ochranu zdravia ľudí, pohody hospodárskych zvierat, prírody, pôdy, vody, atď. Všetky tieto podmienky sú uvedené v rámci zákonných požiadaviek hospodárenia dané národnou legislatívou pre rôzne oblasti, ktoré EÚ nazvala „krížové plnenie“ (z anglického „Cross-compliance“). Národná legislatíva rešpektuje európske nariadenia a smernice, no v niektorých prípadoch je dokonca nad rámec požiadaviek EÚ. Poskytnutie plných priamych platieb (s výnimkou doplnkových národných platieb) je teda podmienené ich dodržiavaním, ktoré kontroluje PPA prostredníctvom poverených organizácií (ÚKSÚP, ŠVPS SR). Porušenie, či nedodržiavanie požiadaviek vedie ku kráteniu podpôr, alebo až k vyradeniu zo schémy na ďalšie roky. (Viac informácií nájdete aj na tejto stránke v rubrike Krížové plnenie).

Znenie kontrolných otázok zákonných požiadaviek hospodárenia (stránka MPRV SR).
 

Priame platby sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ, no doplnkové národné platby sa vyplácajú iba zo štátneho rozpočtu SR. Relevantné banky na Slovensku dnes poskytujú farmárom prostriedky prostredníctvom „dotačných úverov“, čomu tiež napomáha stabilita podporných schém počas hospodárskeho roka. Žiadosti o platby sa predkladajú každoročne na jar, zvyčajne v apríli až máji, avšak najneskôr do 25 dní po poslednom danom termíne a za každý deň omeškania sa čiastka podpory zníži o 1% (pokuta). Prijímatelia podpôr však musia rátať s tým, že ide o finančné prostriedky, ktoré sa stanú súčasťou hospodárskeho výsledku podniku a budú teda zdanené. V súčasnosti (r.2010) sa na Slovensku uplatňujú tieto formy priamych platieb:
 

1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)

a) jednotná platba na plochu (SAPS),
b) platba na pestovanie energetických plodín
c) osobitná platba na cukor,
d) osobitná platba na ovocie a zeleninu
e) prechodná platba na rajčiaky
 

2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

a) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA)
b) agroenvironmentálne platby
c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde
d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat
e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy
f) lesnícko - environmentálna platba
g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu
 

3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby

a) doplnková platba na plochu
b) platba na chmeľ
c) platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ)
 

Viac o jednotlivých formách priamych podpôr sa dozviete na stránke PPA (tu!).
 

Okrem spomínaných priamych platieb majú podnikateľské subjekty v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve na Slovensku možnosť uchádzať sa aj o ďalšie formy podpory. Štátnu pomoc je možné získať priamou formou ako nenávratné prostriedky zo štátneho rozpočtu (kapitola MPRV SR), alebo nepriamo. Môžu to byť dotácie napr. na zabezpečenie účasti chovateľov a pestovateľov na výstavách, dotácie na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie, dotácie na kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty zvierat, na zvýšenie kvality mäsa jatočných kurčiat, na zvýšenie kvality odstavčiat, na zlepšenie životných podmienok ošípaných, na včelárstvo, na straty spôsobené prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými podmienkami, na platby poistného v poľnohospodárstve a iné. Ďalšia forma – tzv. minimálna pomoc („de minimis“) nesmie za tri fiškálne roky prekročiť limit stanovený EÚ (napr. prvorýbcovia 7 500 €). Možné sú aj ďalšie formy štátnej podpory, ktorá však musí byť vždy schválená zo strany EÚ a finančne zabezpečená zo štátneho rozpočtu (napr. zachovanie historicky významného genofondu koní, dostihová prevádzka, apod.). Trendom a cieľom Európskej únie je však postupne odbúrať rôzne a najmä nepriame formy štátnej pomoci (napr. daňové zvýhodnenie farmárov apod.), pretože vytvárajú nepomerné podmienky, kde zvýhodnené sú opäť bohatšie krajiny EÚ. Viac informácií o štátnej pomoci nájdete na stránke PPA (tu!)
 

Budúcnosť priamych platieb v poľnohospodárstve aj v EÚ závisí od dohôd v rámci svetového spoločenstva, ktoré sa snaží liberalizovať svetový trh a odbúrať akékoľvek zásahy, či podpory zvýhodňujúce farmárov v určitých oblastiach. Preto sa platby oddeľujú od produkcie (tzv. „decoupling“) a poľnohospodárska produkcia sa musí postupne orientovať na potreby trhu. Podpory sa budú zrejme udeľovať na základe iných kritérií ako produkčných (napr. ako refundácia strát, ocenenie za ochranu prírody a krajinotvorbu a službu spoločnosti).
 

Výška priamych platieb v SR - prehľad

(november 2010)
 


« späť

Financovanie