Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

www.sppk.sk

VITAJTE NA STRÁNKACH SPPK!

Pravidelne nové informácie.

Odber správ e-mailom
alebo cez kanál RSS

››› Viac informácií

SPPKSPPK
V-4 stretnutie a konferencia k SPP 2014-2020

Krajiny Vyšehradskej štvorky intenzívne pracujú na príprave pravidiel pre nové programovacie obdobie

Krajiny Vyšehradskej štvorky intenzívne pracujú na príprave pravidiel pre nové programovacie obdobie

Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Všetky krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) veľmi intenzívne pracujú na implementácii spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014-2020. Vyplynulo to z medzinárodnej konferencie, ktorú k tejto problematike zorganizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) v spolupráci s Medzinárodným Vyšehradským fondom vo štvrtok 13. marca 2014 v Nitre. „Každá krajina považuje tieto úlohy za prioritné, čo potvrdili aj výsledky 52. summitu predstaviteľov poľnohospodárskych komôr štátov V4 v Topoľčiankach, ktorý predchádzal tejto konferencii“, povedal predseda SPPK Milan Semančík.

Štátna tajomníčka Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR Magdaléna Lacko - Bratošová pripomenula, že kľúčová časť rokovaní o reforme SPP sa uzavrela počas írskeho predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko presunie z druhého do prvého piliera 21,3 % finančných prostriedkov, ale keďže príslušné nariadenie umožňuje realizovať toto opatrenie iba počas 6 rokov, po prepočte na celé nové programovacie obdobie to predstavuje 18,276 %. Po presunoch bude mať naša krajina k dispozícii na priame platby celkom 3,054 miliardy eur, v Programe rozvoja vidieka (PRV) zostane 2,076 miliardy eur, na spoločnú organizáciu trhov pripadne 105 miliónov eur a prechodná vnútroštátna pomoc má predstavovať asi 114 miliónov eur. Celkovo tak odvetvie bude mať k dispozícii 5,35 miliardy eur podporných prostriedkov.

Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie v SR vyjadril nádej, že slovenské poľnohospodárstvo využije zreformovanú SPP na zabezpečenie svojho rozvoja. V porovnaní s rokmi 2007-2013 dostane z EÚ o 700 miliónov eur viac, takže v úhrne budú jeho európske podpory v rokoch 2014-2020 predstavovať 4,7 miliardy eur. „Poľnohospodárska výroba je v dôsledku výkyvov počasia veľmi nestabilná, preto si určite zaslúži podporu. Komisia pôvodne navrhovala neznižovať zdroje na SPP, ale v rámci rokovaní o jej reforme to členské krajiny EÚ celkom nedodržali a táto suma sa napokon predsa len znížila. Slovenskí farmári to však nepocítia“.

Ako informoval Jiří Felčárek z Agrárnej komory (AK) ČR, Česká republika v tomto a zrejme ani v ostatných rokoch nového programovacieho obdobia nezavedie tzv. redistributívnu platbu. Priamych platieb vo výške nad 150-tisíc eur sa bude týkať 5-percentná degresivita, ale s tým, že by mali byť zohľadnené mzdové a odvodové náklady na zamestnancov poľnohospodárskych podnikov. Keďže táto problematika nie je ešte definitívne doriešená ani v Európskej komisii, za riekou Moravou navrhujú kvôli administratívnemu zjednodušeniu aplikáciu paušálnych odpočtov miezd a odvodov. „Nepočítame so zavedením schémy osobitnej podpory malých poľnohospodárov, pretože rozhodujúcu časť agrárnej výroby u nás zabezpečujú veľké podnikateľské subjekty“, prízvukoval J. Felčárek.

Podľa prezidenta Národného výboru poľnohospodárskych komôr Poľska Wiktora Szmulewicza národné kofinancovanie PRV na roky 2014-2020 dosiahne u nášho severného suseda až 42 %. Poľsko tým predstihne všetky ostatné krajiny V4, pretože v Slovenskej republike bude národná spoluúčasť na úrovni 25 % a v Maďarsku i v Českej republike je zatiaľ na minimálnej výške 15 %, ale v obidvoch krajinách ešte nie je definitívne uzavretá a bude sa o nej ďalej rokovať. Poľská republika presunie z druhého do prvého piliera maximálne možných 25 % prostriedkov, pretože chce dosiahnuť, aby všetky agrárne dotácie v krajine boli aspoň na úrovni priemeru EÚ. V porovnaní s predchádzajúcim programovacím obdobím tak zdroje na priame platby stúpnu z 21,8 na 23,7 miliardy eur a platba na hektár (spolu s tzv. greeningom) dosiahne 240 eur, čiže viac ako v SR, kde by mala byť o 40 eur nižšia. Desať percent prostriedkov prvého piliera sa použije na zjednodušenú schému pre malých poľnohospodárov, ktorých je v celom Poľsku asi 600-tisíc. V tomto prípade pôjde o podpory 600 eur pre farmárov, hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde s výmerou do 3 hektárov. Pokiaľ ide o degresivitu platieb na znevýhodnené oblasti (LFA), rozhodujúca u žiadateľov bude výmera obhospodarovanej pôdy. Farmy s výmerami pozemkov nad 100 ha túto podporu nedostanú.

V Maďarsku 80 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarujú farmy s výmerou od 50 do 500 hektárov. Ako ďalej konštatoval prezident Maďarskej agrárnej komory (MAK) Balázs Györffy, podpory pre najmenších žiadateľov o priame platby sa budú zaokrúhľovať na čiastku 500 eur. Platby v intervale od 500 do 1 250 eur zostanú zachované a celkovo sa do prvého piliera presunie 15 % zdrojov z PRV. V súvislosti s tým MAK presadzuje, aby vláda zvýšila kofinancovanie PRV na 30 %, čo však zatiaľ nebolo schválené. Maďarsko v plnom rozsahu využije možnosti podpory citlivých sektorov a mladí poľnohospodári môžu počítať s platbou ďalších 63 eur na hektár poľnohospodárskej pôdy, avšak maximálne do výmery 90 hektárov.

Predseda SPPK Milan Semančík upozornil, že na návrh komory sa do slovenského PRV, ktorý je zatiaľ - podobne ako v ostatných krajinách V4 - takisto len v štádiu prípravy, podarilo zahrnúť samostatné opatrenia pre odbytové organizácie výrobcov a vzájomné fondy. Zámerom SPPK je presadiť objektívnu alokáciu prostriedkov pre jednotlivé opatrenia a stanoviť transparentné a vhodné kritériá na ich čerpanie bez použitia externých hodnotiteľov, aby sa zabránilo ich špekulatívnemu zneužívaniu. Pri podpore investícií do hmotného majetku samospráva odporúča stanoviť maximálnu hornú hranicu - napríklad pri maštaliach na ustajnenie jedného zvieraťa. Čím skôr by sa mal bližšie špecifikovať obsah, zameranie a finančné alokácie podpôr aj pre projektové opatrenia, aby podnikatelia vedeli, s čím môžu reálne počítať.

Nitra, 13. marca 2014

Komuniké z 52. stretnutia predstaviteľov poľnohospodárskych komôr krajín Visegrádskej štvorky, ktoré sa konalo v Topoľčiankach (SR) v dňoch 11. - 12. marca 2014

Komuniké z 52. stretnutia predstaviteľov poľnohospodárskych komôr krajín Visegrádskej štvorky, ktoré sa konalo v Topoľčiankach (SR) v dňoch 11. - 12. marca 2014

Predstavitelia Agrárnej komory ČR (AKČR), Maďarskej agrárnej komory (NAK), Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska (KRIR) a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa stretli na 52. zasadnutí poľnohospodárskych komôr Visegrádskej štvorky, ktoré sa uskutočnilo v Slovenskej republike, v Topoľčiankach, v dňoch 11. - 12. marca 2014.

Prediskutovali nasledovné body:

- Aktuálnu situáciu na poľnohospodárskych trhoch
- Implementácia SPP na roky 2014-2020 v jednotlivých krajinách V4
- Priority na obdobie rokov 2014-2017

 

Účastníci stretnutia zhodnotili aktuálnu situáciu na poľnohospodárskych trhoch krajín V4. Zhodne konštatovali, že na cenách obilia sa začína prejavovať politická kríza na Ukrajine, ktorá patrí medzi významných svetových exportérov pšenice i kukurice. Ceny ostatných komodít sa v prvých mesiacoch roka výraznejšie nemenili, hoci neboli celkom stabilné. Došlo k pribrzdeniu vzostupnej úrovne cien surového kravského mlieka z druhej polovice minulého roka a prognózy na nasledujúce mesiace avizujú jej pokles. Mierna zima v jednotlivých krajinách V4 urýchlila nástup jarných poľnohospodárskych prác, ktoré sa v produkčných regiónoch začali realizovať približne o mesiac skôr ako v bežných rokoch. Porasty ozimín vo všetkých štátoch V4 prezimovali bez problémov a momentálne sú v dobrom stave. Viaceré pestovateľské plochy už ale začínajú pociťovať vlahový deficit, ktorý môže mať negatívny vplyv na tohtoročnú úrodu. Na poliach chýba vlaha z topiaceho sa snehu, ktorého nedostatok bol jednou z dominantných čŕt končiacej sa zimy.

 

Zástupcovia poľnohospodárskych komôr žiadajú COPA-COGECA aj Európsku komisiu, aby venovali zvýšenú pozornosť riešeniu situácie v súvislosti s AMO a aby sa prioritne zaoberali návrhmi  na riešenie z jednotlivých dotknutých krajín. Chceme upozorniť, aby rokovania s Ruskom boli vedené na úrovni EÚ a nie na úrovni jednotlivých členských štátov.

 

Predstavitelia poľnohospodárskych komôr krajín V-4 konštatovali, že reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ venovali v uplynulom období mimoriadnu pozornosť. Svoju intenzívnu prácu začali už v dňoch 28.-29. novembra 2011 v Budapešti, kde na summite poľnohospodárskych organizácií 8 členských krajín EÚ prijalo spoločnú deklaráciu. V nej sa jednoznačne vyjadrili, že riadenie SPP v predchádzajúcich 5 rokoch bolo pre nich sklamaním. Pre roky 2014-2020 preto požadovali vyvážené, nediskriminačné a rozvoj európskeho poľnohospodárstva zabezpečujúce pravidlá, čo neobsahovali pôvodné  návrhy Európskej komisie na reformu SPP, oficiálne zverejnené a v členských krajinách EÚ prezentované v októbri 2011.

 

Od prijatia Budapeštianskej deklarácie zabezpečili poľnohospodárske komory krajín V4 množstvo aktivít na národnej i medzinárodnej úrovni v záujme presadzovania svojich spoločných záujmov a priorít. Toto úsilie napokon nezostalo bez odozvy a výsledná podoba reformy novej SPP je pre krajiny V4 oveľa prijateľnejšia ako pôvodné legislatívne návrhy Európskej komisie. Napriek tomu poľnohospodárske komory vyjadrujú rozčarova nie z toho, že sa v rámci reformy nepodarilo presadiť jednu zo základných požiadaviek Budapeštianskej deklarácie, ktorou bolo predloženie úplne nového systému kalkulácie národných obálok priamych platieb, ktorý by nebol založený na historických referenciách a nezahŕňal ďalšie prechodné obdobia. Európska komisia síce tvrdí, že nový model 1. piliera už nie je založený na tzv. historickom princípe, no v skutočnosti aj v rokoch 2014-2020 zachová značné rozdiely v podporách medzi poľnohospodármi starých a nových členských krajín EÚ, takže bude znamenať pokračovanie „dvojrýchlostnej“ SPP aj v aktuálnom programovacom období.

 

Komory oceňujú, že došlo k úprave pôvodného komplikovaného návrhu Komisie na zastropovanie priamych platieb, ktorý by bol veľkou prekážkou pri modernizácii fariem. Výsledná podoba tohto opatrenia je pre krajiny V4 priaznivejšia, ale z ich hľadiska bude nevyhnutné doriešiť niektoré aplikačné podmienky, predovšetkým zohľadnenie mzdových a odvodových nákladov na zamestnancov pri určovaní základne pre zavádzanie limitov platieb v I. pilieri. Keďže Európska komisia zostala v súvislosti s definíciou aktívneho farmára pri jeho tzv. negatívnom vymedzení, bude dôležité, aby sa táto definícia dotvorila na národnej úrovní tak, že v praxi sa vylúčia z poberania podpôr nepoľnohospodárske subjekty. Komory sú naďalej presvedčené, že v rámci EÚ by malo dôjsť k upevneniu trhových opatrení, a to najmä v rámci intervencie obilnín. Vyjadrujú ľútosť nad tým, že rokovania o reforme SPP nevyústili do prijatia ich požiadavky na zachovanie mliečnych kvót, kvót na cukor a výsadbových práv pre sektor vína aspoň do roku 2020 tak, ako to požadovala Budapeštianska deklarácia.

 

Predstavitelia poľnohospodárskych komôr V4 vyjadrujú spokojnosť nad tým, že rokovania o reforme SPP vyústili do rozšírenia možnosti použiť až 13+2 % národnej obálky na poskytnutie limitovaných viazaných platieb. Podporujú aj úsilie Komisie dosiahnuť zjednodušenie prostredníctvom zavedenia schémy pre malých poľnohospodárov, avšak naďalej upozorňujú, že tieto opatrenia budú účinné len vtedy, keď ich budú sprevádzať opatrenia na podporu ziskovosti malých poľnohospodárov a štrukturálne reformy. To isté platí aj o zámere priviesť mladých záujemcov k poľnohospodárskej činnosti, kde medzi najväčšie prekážky patrí nízka úroveň príjmov a ziskovosti poľnohospodárskych obchodov. V tejto súvislosti je škoda, že reforma iba všeobecne rieši problematiku riadenia rizík poľnohospodárskej výroby na úrovni celej EÚ. Rovnako by bolo potrebné, aby Európska komisia prehodnotila požiadavku poľnohospodárskych organizácií nových členských krajín, ktoré prijali Budapeštiansku deklaráciu, na kompenzáciu platieb farmárov na poistenie tak, aby ich povinný vlastný príspevok bol znížený na 10 %. Zabúdať nemožno ani na skutočnosť, že vo výrobno-odbytovej potravinovej vertikále sa negatívne prejavuje dominantné oligopolné postavenie obchodných reťazcov, ktoré bez primeranej regulácie na úrovni EÚ vedie k deformácii trhu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje praktické prelievanie nemalej časti podporných prostriedkov zo SPP práve do týchto spoločností.

 

V súvislosti s nastávajúcim obdobím považujú komory za dôležitú takú implementáciu zreformovanej SPP na národnej úrovni, ktorá prispeje k stabilizácii a rozvoju agrárnych sektorov v krajinách V4. To si podľa nich vyžaduje predovšetkým:

 

- optimálne nastavenie podpôr v I. pilieri, vrátane limitovaných viazaných platieb a prechodnej štátnej pomoci na podporu tzv. citlivých sektorov,

- detailné určenie schém na podporu malých a mladých poľnohospodárov, zohľadňujúce špecifická a potreby jednotlivých členských krajín V4,

- dotvorenie definícií aktívneho farmára na národnej úrovni, ktoré zabezpečia, že poľnohospodárske podpory sa nedostanú do nesprávnych rúk,

- odbornú diskusiu k redefinícii znevýhodnených oblastí (LFA), otázke výšky zaťaženia poľnohospodárskej pôdy hospodárskymi zvieratami, ale aj pohody (welfare) zvierat, agroenvironmentálnych a ekologických podpôr,

- zabezpečenie primeranej podpory využívania a rozvoja závlahových systémov a ďalších činiteľov  podporujúcich rozvoj a zdokonalenie poľnohospodárskej výroby,

- cielenú podporu potravinárskeho priemyslu a budovania potravinových vertikál so širším prienikom prvovýrobcov do finálneho spracovania poľnohospodárskej produkcie a podporu skrátenia potravinového reťazca,

- zodpovedné a konštruktívne prístupy k príprave Programov rozvoja vidieka na roky 2014-2020, ktoré by mali byť zamerané najmä na konkurencieschopnosť, bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť, vyrovnanie štandardu života vo vidieckych a mestských oblastiach  a vyváženie poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych príjmov. Je potrebné podporiť aj rozvoj odvetví s vysokým podielom ľudskej práce, aby sa zvýšila schopnosť udržať pracovné miesta, schopnosť vytvárania príjmov a aby sa zvýšila výroba výrobkov s vyššou pridanou hodnotou.

 

Poľnohospodárske komory V-4 odmietajú takú reformu poradných výborov EK, ktorá by viedla k zníženiu ich počtu alebo k zmene ich pomerov zastúpenia v rámci jednotlivých skupín. Reforma poradných výborov nemôže byť na úkor odbornosti, pretože tento návrh oslabuje odbornú prácu výborov.

 

Účastníci stretnutia sa dohodli, že ďalšie stretnutie poľnohospodárskych komôr V-4 sa uskutoční v júni 2014 v Poľsku.

 

Komuniké bolo vydané v piatich vyhotoveniach, pričom po jednom vyhotovení obdržala každá delegácia a jeden originál bude zaslaný organizáciám COPA-COGECA.

 

 

 

 

 

......................................                          ...........................................

 Milan Semančík,                                                           Jan Veleba,

 predseda SPPK                                                         prezident AK ČR

 

 

 

 

..............................                                 .......................................

Wiktor Szmulewicz,                                                  Miklós Kis,

predseda KRIR                                                    vice-prezident NAK   

Poľnohospodárske komory krajín V4 prisudzujú veľký význam implementácii SPP na roky 2014-2020

Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Veľký význam prisudzujú poľnohospodárske komory krajín Vyšehradskej štvorky (V4) implementácii spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie (EÚ) na roky 2014-2020. Vyplynulo to z 52. summitu ich predstaviteľov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 11.-12. marca 2014 v Topoľčiankach. Pri hodnotení výsledkov rokovaní o reforme konštatovali, že sa nepodarilo zabezpečiť taký systém priamych platieb, ktorý by nebol založený na historických referenciách a nezahŕňal ďalšie prechodné obdobia. Na druhej strane ocenili, že sa v konečnom dôsledku podarilo upraviť mnohé pre nové členské krajiny nepriaznivé opatrenia, obsiahnuté v pôvodných návrhoch Európskej komisie.

V súvislosti s implementáciou SPP považujú v ďalšom období za nevyhnutné optimálne nastavenie podpôr v I. pilieri, vrátane limitovaných viazaných platieb a prechodnej štátnej pomoci na podporu tzv. citlivých sektorov. Rovnako bude dôležité detailne určiť schémy na podporu malých a mladých poľnohospodárov, zohľadňujúce špecifická a potreby jednotlivých členských krajín V4. Definície aktívneho farmára by sa podľa nich mali dotvoriť na národnej úrovni tak, aby sa poľnohospodárske podpory nedostali do nesprávnych rúk. Odborné diskusie by mali predchádzať redefinícii znevýhodnených oblastí (LFA), ale aj doriešeniu otázok výšky zaťaženia poľnohospodárskej pôdy hospodárskymi zvieratami, či pohody (welfare) zvierat, agroenvironmentálnych a ekologických podpôr. V Topoľčiankach tiež zarezonovala nevyhnutnosť cielenej podpory potravinárskeho priemyslu, budovania potravinových vertikál so širším prienikom prvovýrobcov do finálneho spracovania poľnohospodárskej produkcie a skrátenia potravinového reťazca.

Predstavitelia Maďarskej agrárnej komory (MAK), Národného výboru poľnohospodárskych komôr Poľska (KRIR), Agrárnej komory (AK) Českej republiky a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) konštatovali, že na cenách obilia sa začína prejavovať politická kríza na Ukrajine, ktorá patrí medzi významných svetových exportérov pšenice i kukurice. Ceny ostatných komodít sa v prvých mesiacoch roka výraznejšie nemenili, hoci neboli celkom stabilné. Došlo k pribrzdeniu vzostupnej úrovne cien surového kravského mlieka z druhej polovice minulého roka a prognózy na nasledujúce mesiace avizujú jej pokles. Porasty ozimín vo všetkých štátoch V4 prezimovali bez problémov a momentálne sú v dobrom stave. Viaceré pestovateľské plochy už ale začínajú pociťovať vlahový deficit, ktorý môže mať negatívny vplyv na tohtoročnú úrodu. Na poliach chýba vlaha z topiaceho sa snehu, ktorého nedostatok bol jednou z dominantných čŕt končiacej sa zimy.

Maďarsko neočakáva v tomto roku nárast osevných plôch kukurice, ktoré by mali zostať zhruba na vlaňajšej úrovni 1,2 mil. hektárov (ha). Mierne však poklesli pestovateľské výmery repky, ale napriek jej celková produkcia by mala byť vyššia, lebo sa počíta s nárastom priemerných hektárových úrod. Aj u nášho južného suseda dramaticky klesá výroba bravčového mäsa, keď počty ošípaných v krajine prvý raz v histórii klesli pod 3 milióny kusov. Po sektore obilnín sa snažilo Maďarsko zaviesť systém tzv. obrátenej DPH aj do sektorov ošípaných, ovocia a zeleniny, ale s tým nesúhlasila Európska komisia. Preto MAK navrhla v týchto sektoroch znížiť sadzbu DPH, čo však vzhľadom na napätosť národného rozpočtu neakceptovala vláda. Toto opatrenie sa napokon podarilo zaviesť len v sektore ošípaných, pričom sa vzťahuje na živé zvieratá a bravčové polky, kde sa základná sadzba DPH 27 % znížila na aktuálnych 8 %.

Podľa prezidenta AK ČR Jana Velebu nová česká vláda vníma poľnohospodárstvo ako jedno z kľúčových ekonomických odvetví, čo samospráva oceňuje. Základom agrárnej časti programu nového kabinetu je návrat k potravinovej sebestačnosti. „Na nedávnom fóre v Prahe sme sa zmienili o začínajúcom sa suchu. Ak v ďalšom období nedôjde k intenzívnejšej zrážkovej činnosti, bude potrebné uvažovať o pomoci postihnutým prvovýrobcom. Na to sme upozornili nového rezortného ministra, ktorého doterajšie vystúpenia hodnotíme veľmi pozitívne“, uviedol J. Veleba.

Prezident KRIR Wiktor Szmulewicz upozornil, že kvôli nájdeniu dvoch uhynutých diviakov nakazených africkým morom ošípaných blízko hraníc s Bieloruskom majú momentálne existenčné problémy chovatelia týchto zvierat v troch poľských vojvodstvách - Lubelskom, Podlaskom a Mazowieckom. V týchto regiónoch je momentálne už asi 100-tisíc ošípaných v optimálnej jatočnej hmotnosti, ktoré nenachádzajú umiestnenie na trhu. V dôsledku toho sú tamojší chovatelia existenčne ohrození. „Európska komisia už odsúhlasila určitú kompenzáciu poľnohospodárov z postihnutých oblastí. Pravdepodobne pôjde o určité platby na ošípané predané na bitúnok, pričom podpory budú z 50 % hradené z prostriedkov EÚ a na 50 % z národných zdrojov. Momentálne prokuratúra skúma, či dva nakazené diviaky neboli na poľské územie dovezené a či teda nešlo o sabotáž“, zdôraznil W. Szmulewicz.

Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka Slovensko - aj na základe požiadaviek samosprávy - nezavedie tzv. redistributívnu platbu. Základná platba na plochu má od roku 2015 dosiahnuť 130 eur/ha a platba na tzv. ozeleňovanie ďalších 70 eur/ha. „Čo sa týka Programu rozvoja vidieka, momentálne je pripravený predbežný návrh alokácie finančných prostriedkov na jednotlivé opatrenia, do ktorého SPPK presadila aj osobitnú podporu odbytových organizácií výrobcov a vzájomné fondy. Rezortnému ministrovi sme predložili ešte návrh na posilnenie podpory odbytových organizácií a investícií. Doriešený nie je nový systém poskytovania LFA platieb a ani ostatná novela neupravila verejné obstarávanie tak, ako by potrebovali poľnohospodári, uchádzajúci sa o podpory z verejných zdrojov“, konštatoval M. Semančík.

Topoľčianky, 12. marca 2014

 


« späť

Financovanie