Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

www.sppk.sk

VITAJTE NA STRÁNKACH SPPK!

Pravidelne nové informácie.

Odber správ e-mailom
alebo cez kanál RSS

››› Viac informácií

SPPKSPPK
Legislatíva SR

Legislatívny proces v SR

Legislatívny proces je postup tvorby právnych predpisov. Zahrňuje predovšetkým tvorbu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej moci. Legislatívny proces - je to ústavou a zákonom stanovený postup vzniku právnych predpisov.

Medzi orgány, ktoré majú právomoc vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, t. j. majú legislatívnu právomoc, patria:

- Národná rada Slovenskej republiky,
- vláda Slovenskej republiky,
- ministerstvá a ostatné ústredné štátne orgány Slovenskej republiky,
- miestne orgány štátnej správy,
- obce a vyššie územné celky.

Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Do jej pôsobnosti patrí uznášanie sa na ústave, ústavných zákonoch a zákonoch, ako aj kontrolovať, ako sa dodržiavajú.

Štádia legislatívneho procesu v Národnej Rade:

1) PODANIE NÁVRHU NA VYDANIE ZÁKONA 
 

- podávajú ho výbory NRSR,
- poslanci,
- vláda,
- občania v referende (cca. 350.000 hlasov)
 

2) PREROKOVANIE NÁVRHU - výbory parlamentu upravujú znenie zákona

 

3) HLASOVANIE O NÁVRHU - hlasujú poslanci
 

- aby bolo uznesenie schválené, je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny poslancov, kvórum (76 poslancov)
- na prijatie ústavy a ústavných zákonov je potrebná kvalifikovaná väčšina (3/5 všetkých poslancov)

 

4) PODPÍSANIE (SIGNÁCIA) =predseda vlády, parlamentu a prezident
- prezident má právo veta

5) PUBLIKÁCIA - vyhlásenie zákona
 

- konečné znenie je zverejnené v Zbierke zákonov
- vydanie Zbierky zákonov má na starosti Ministerstvo spravodlivosti SR
- platnosť zákona - zákon nadobúda platnosť dňom publikovania v Zbierke zákonov SR
- účinnosť zákona - právne predpisy sa stávajú záväznými pre všetky subjekty až dňom účinnosti (publikovanie v Z.z.)
- legisvakačná doba - doba medi platnosťou a účinnosťou právneho predpisu, v ktorom sa adresáti noriem majú možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, aby ich mohli aplikovať v praxi

Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda má legislatívnu právomoc vydávať nariadenia vlády a aproximačné nariadenia vlády. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pripravujú návrhy zákonov, návrhy nariadení vlády a majú oprávnenie vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené. Ide o vyhlášky, výnosy a opatrenia týchto orgánov. Špecializované miestne orgány štátnej správy vydávajú na základe konkrétnych zákonných splnomocnení vyhlášky vo veciach svojej odvetvovej pôsobnosti. Uverejňujú sa vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

Obce a vyššie územné celky ich vydávajú:
 

- vo veciach územnej samosprávy
- na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona ( tzv. prenesený výkon štátnej správy).
 

V prvom prípade ide o zdroj legislatívnej právomoci spojený s výkonom verejnej moci priamo občanmi, a teda ide o legislatívnu právomoc originárnu. V druhom prípade vyšší územný celok a obec participujú v rámci svojej územnej pôsobnosti na výkone štátnej správy v rámci zastupiteľskej demokracie. Ide teda o legislatívnu právomoc odvodenú, príp. delegovanú, na realizáciu ktorej potrebujú vyššie územné celky a obce konkrétne splnomocnenie v zákone.

Právny predpis musí byť členený prehľadne. Rozlišujeme pritom medzi hierarchickou
a obsahovou štruktúrou:

Hierarchická štruktúra
právneho predpisu je jeho formálne členenie na časti, hlavy, diely a pod. Treba dbať na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí. Obsahovo súvisiace úseky rozsiahlejšieho právneho predpisu je účelné spájať do častí, hláv, dielov, prípadne oddielov a pri členení dodržiavať toto poradie. Označujeme ich slovným vypísaním poradového čísla, napr. Prvá časť, Prvá hlava, Prvý diel a pod.
Právny predpis sa člení na paragrafy (ústavný zákon sa člení na články). Jednotlivé paragrafy (články) sa označujú arabskými číslicami bez bodky (napr. § 1, Čl. 1).
Novela právneho predpisu sa člení na články, ktoré sa označujú skratkou „Čl.“ s pripojením rímskej číslice bez bodky a to tak, že čl. I obsahuje všetky zmeny a doplnenia pôvodného právneho predpisu vrátane spoločných, prechodných a zrušovacích ustanovení.
Paragrafy možno členiť na odseky alebo na pododseky. Odseky sa označujú arabskou číslicou bez bodky v zátvorke. Pododseky sa označujú malými písmenami abecedy s okrúhlou zátvorkou za písmenom (napr. „a)“) a pri ďalšom členení arabskými číslicami s bodkou (napr. „1.“, resp. „1a.“ pri ďalšom členení). Pri označovaní pododsekov malými písmenami abecedy sa nepoužívajú písmená zložené z dvoch písmen 45 (napr. „ch“) a písmená s diakritickými znamienkami (napr. „č“). Ak počet pododsekov prevyšuje počet písmen abecedy, je potrebné ďalšie odseky označovať zdvojenými písmenami abecedy s okrúhlou zátvorkou za písmenom (napr. „aa“, „ab“, „ac“ a pod.). Pododseky sa môžu členiť na body, ktoré sa na začiatku označujú arabskou číslicou s bodkou, napr. „1.“. Osobitné členenie majú zrušovacie ustanovenia, ktorými sa zrušuje viac právnych predpisov. Takéto zrušovacie ustanovenie sa začína uvádzacou vetou „Zrušujú sa:“ a potom sa člení na body označené arabskou číslicou s bodkou. Text bodov sa začína malým písmenom a končí sa čiarkou, text posledného bodu sa končí bodkou.

Obsahová štruktúra právneho predpisu je jeho členenie na jednotlivé obsahové časti, ktoré sú v podstate spoločné pre všetky právne predpisy. Sú to hlavne úvodná veta, preambula, základné ustanovenia, splnomocňovacie ustanovenia, spoločné ustanovenia, prechodné ustanovenia, záverečné ustanovenia a ustanovenia o účinnosti.
Z úvodnej vety k právnemu predpisu vyplýva, ktorý legislatívny orgán právny predpis vydáva. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu, majú len informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu Prechodné ustanovenia upravujú vzťah nového právneho predpisu k právnym predpisom účinným pred novou úpravou a k právnym vzťahom, ktoré podľa nich vznikli. Účelom prechodných opatrení je vylúčiť alebo aspoň zmierniť prípadné negatívne dôsledky stretu novej a pôvodnej právnej úpravy tej – ktorej oblasti a ochrániť individuálne práva nadobudnuté v dobrej viere.
Prílohy k právnym predpisom. Niektoré právne predpisy obsahujú aj prílohu k právnemu predpisu. Jej obsahom bývajú rôzne tabuľky, vzory formulárov, zoznamy a pod. Príloha je súčasťou právneho predpisu, preto na ňu treba v texte právneho predpisu odkázať a musí byť súčasne s právnym predpisom vyhlásená v zbierke zákonov Slovenskej republiky. Príloha k právnemu predpisu sa
označuje slovami „Príloha k zákonu ... “ a ak právny predpis obsahuje viac príloh, aj arabskými
číslicami bez bodky s uvedením skratky „č“. V nadpise prílohy treba stručne uviesť jej obsah.
Novelizáciou právneho predpisu rozumieme proces tvorby novely právneho predpisu. Právny predpis sa vždy novelizuje len právnym predpisom rovnakej právnej sily. Nemožno teda novelizovať vyhláškou zákon, ale ani naopak zákonom vyhlášku.

Nariadenie:
Podľa čl. 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky môže vláda na vykonanie zákona a v jeho
medziach vydávať nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že vláda je oprávnená vydávať nariadenia
na vykonanie zákona aj bez výslovného zákonného splnomocnenia. Vláda však nemôže vydávať nariadenia s mocou zákona, t.j. novo upravovať spoločenské vzťahy doteraz právom neupravené. Vždy musí ísť o vykonanie konkrétneho zákona . Vládou vydané nariadenia musia byť v medziach zákona, teda nemôžu obsahovať právnu úpravu contra legem. Vláda by spolu s návrhom zákona mala Národnej rade Slovenskej republiky predkladať aj návrh nariadenia vlády, ktorý zákon predpokladá vydať na základe jeho zákonného splnomocnenia.

Vyhláška:
Ministerstvá a iné orgány štátnej správy môžu na rozdiel od vlády svoju normotvornú pôsobnosť
podľa čl. 123 ústavy uplatniť len vtedy, ak ich národná rada v zákone výslovne splnomocní vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie tohto zákona. Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou vydávajú vyhlášky.
Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky, iné orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a Národná banka Slovenska vydávajú výnosy a opatrenia, ak:
a) sa týkajú obmedzeného počtu druhovo určených fyzických osôb a právnických osôb, alebo
b) upravujú podrobnosti o právach a povinnostiach úzkeho okruhu osôb v pracovnoprávnych
vzťahoch a vo vzťahoch z oblasti sociálneho zabezpečenia, podrobnosti o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo služobných pomerov príslušníkov ozbrojených zborov
a ozbrojených síl, alebo
c) tak ustanoví osobitný zákon.

Aj miestne orgány štátnej správy, napr. krajské úrady životného prostredia, krajské školské úrady a i. môžu vydávať právne predpisy, ak sú na to osobitnými zákonmi výslovne splnomocnené. Ústava Slovenskej republiky vo štvrtej hlave v článkoch 68 a 71 ods. 2 priznáva obciam a vyšším územným celkom právomoc v oblasti normotvorby (v článku 68 pre veci územnej samosprávy a v článku 71 ods. 2 pre veci preneseného výkonu štátnej správy). Ústava Slovenskej republiky upravuje aj právnu formu týchto normatívnych právnych aktov. Normatívne právne akty obce a vyššieho územného celku sa označujú ako všeobecne záväzné nariadenia. Ich všeobecná záväznosť je územne obmedzená na územie obce, resp. vyššieho územného celku. Všeobecne záväzné nariadenia podľa čl. 68 ústavy môže obec a vyšší územný celok vydávať z vlastnej iniciatívy, teda bez výslovného splnomocnenia v zákone, a to vo veciach samosprávnej pôsobnosti. Pri výkone štátnej správy prenesenej na obec môže obec aj vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia podľa čl. 71 ods. 2 ústavy len na základe výslovného splnomocnenia v zákone.

Publikácie:
Zbierka zákonov – zákony, ústavné zákony, vyhlášky, nariadenia
Vestníky – opatrenia, výnosy

Spôsob pripomienkovania legislatívy:
SPPK môže pripomienkovať jednotlivé právne normy pomocou portálu právnych predpisov. Kde je oficiálne pripomienkujúci subjekt. Ak nám nebude akceptovaná jednotlivá pripomienka ani po rozporovom konaní, je možné pripomienkovať cez AZZZ, kde sme členom v HSR. Ďalšou možnosťou pripomienkovania je pomocou poslancov v Národnej rade SR a v jednotlivých výboroch NR SR.

.


« späť

Financovanie