Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

www.sppk.sk

VITAJTE NA STRÁNKACH SPPK!

Pravidelne nové informácie.

Odber správ e-mailom
alebo cez kanál RSS

››› Viac informácií

SPPKSPPK
Legislatíva EÚ

Legislatívny proces v EÚ

EURÓPSKE PRÁVO VŠEOBECNE: stojí na troch pilieroch a keďže doposiaľ nedošlo k zjednoteniu európskeho práva je aj dnes stále potrebné rozlišovať medzi právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:

Právo Európskej únie zahŕňa právo II. a III. piliera EÚ a skladá sa z:

Primárneho práva, ktoré tvorí Zmluva o EÚ, ktorá bola podpísaná v roku 1992 v Maastrichte a Zmluvou z Nice, podpísanou v roku 2000.
Sekundárneho práva, ktoré tvorí súbor právnych aktov vo forme všeobecných usmernení, zásad, spoločenských stratégií, spoločných stanovísk alebo rozhodnutí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, alebo právne akty, ktoré majú formu spoločných stanovísk, rámcových rozhodnutí alebo rozhodnutí v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.
Všeobecných právnych zásad Ako príklad je možné uviesť zásadu právneho štátu, zásadu ochrany ľudských práv a základných slobôd, zmluvných prameňov práva, ktoré tvoria medzinárodné zmluvy, dohovory a opatrenia na ich vykonanie (napr. Schengenské právo).

Právo Európskych spoločenstiev (aquis communautaire) – v rámci I.piliera, je systém právnych noriem, ktorý sa preniesol z orgánov Európskych spoločenstiev. Rozumie sa ním právny poriadok, ktorého normy sú záväzné pre všetky členské štáty. Právo Európskych spoločenstiev upravuje problematiku jednotného vnútorného trhu charakteristického voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Taktiež upravuje problematiku spoločnej menovej politiky a problematiku azylového, utečeneckého a imigračného práva. Právo Európskych spoločenstiev sa skladá z:

Primárneho práva, ktoré tvoria Zmluva o založení EHS (1957), Zmluva o založení ESUO (1951) a Zmluva o založení EURATOM (1957), Jednotný európsky akt (1986), Akty o pristúpení nových členov (1972, 1979, 1985 a 1994), Zmluva o zlúčení (1965) a Zmluva o EÚ v znení jej neskorších zmien a doplnení, ktorá zmenila a doplnila predchádzajúce zmluvy.
Sekundárneho práva, ktoré tvoria právne akty majúce formu nariadení, smerníc, rozhodnutí, odporúčaní, alebo stanovísk.
• Rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v Luxemburgu, predovšetkým rozhodnutí týkajúcich sa výkladu európskeho práva.
Všeobecných právnych zásad - napríklad zásady právnej istoty, zásady proporcionality, zásady subsidiriaty, zásady solidarity, alebo zásady ne-diskrimácie.
Zmluvných prameňov práva, ktoré tvoria medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi Európskymi spoločenstvami a tretími štátmi, alebo uzatvorené medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev navzájom.

V rámci Konventu o budúcnosti Európskej únie bola vytvorená pracovná skupina, ktorá sa zaoberá zjednodušením v súčasnej dobe pre obyčajného občana totálne neprehľadného systému európskeho práva. Predpokladá sa prijatie ústavnej listiny Európskej únie a zlúčenie práva Európskej únie a práva Európskych spoločenstiev, čím by vznikol spoločný základ práva Európskej únie. Zároveň sa predpokladá prijímanie zákonov Európskej únie, rámcových zákonov Európskej únie a presne pomenovaných druhov rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie namiesto nariadení, smerníc a rôznych druhov v súčasnosti platných rozhodnutí.
(Zdroj: www.europskaunia.sk )

 

Schématické znázornenie európskeho práva viď. dokumenty na stiahnutie (zdroj: www.sk.wikipedia.org ):

 

SEKUNDÁRNE PRÁVO ES tvoria právne akty majúce formu nariadení, smerníc, rozhodnutí, odporúčaní, alebo stanovísk. Nariadeniavšeobecne záväzné právne akty, ktoré sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernice udávajú zásady, pokyny a sú záväzné pre členské štáty vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, teda musia sa implementovať do národnej legislatívy. Rozhodnutia (inštitúcií ES) sú individuálne právne akty záväzné pre toho, komu sú určené. Odporúčania a stanoviská nie sú právne záväzné, ale môžu mať vplyv pri výklade iných právnych aktov. Oznámenia a informácie majú iba oznamovací charakter. Všetky tieto právne akty sa denne zverejňujú v Úradnom vestníku EÚ („Official Journal“) v rámci sady „L“ – legislatíva a sady „C“ – informácie a oznámenia, a sú dostupné aj na internete. Je potrebné si uvedomiť, že európske právo sa týka aj Slovenskej republiky a jej obyvateľov a že „neznalosť zákonov neospravedlňuje“. Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť nielen už prijatým právnym aktom, ale najmä procesu ich tvorby, kedy má každý občan EÚ právo zasiahnuť a predložiť svoj názor, návrh, či stanovisko.

LEGISLATÍVNY PROCES V EÚ: Legislatívny proces v EÚ nie je zatiaľ jednotne upravený. Namiesto toho existujú viaceré postupy, ktoré sa používajú v závislosti od toho v akej oblasti sa má právny akt prijať. Európska komisia (EK) má vo všetkých prípadoch výlučné právo legislatívnej iniciatívy (t.j. predkladá návrhy), ale postupy sa líšia podľa toho, do akej miery a akým spôsobom sú na nich zainteresované Rada ministrov EÚ a Európsky parlament (EP).

Proces tvorby európskej legislatívy sa v zásade uskutočňuje troma rozhodovacími postupmi:

Konzultačný postup – je najstarším legislatívnym postupom, v rámci ktorého EP poskytuje názor na legislatívny návrh EK, ktorý si vyžiada Rada a pre svoje rozhodnutie Rada môže, ale tiež nemusí tento názor rešpektovať.

Kooperačný postup – je trochu zložitejší: Rada prijme stanovisko na základe návrhu EK. S týmto stanoviskom je oboznámený EP, ktorý sa k nemu môže vyjadriť do troch mesiacov. Ak ho schváli, Rada prijme navrhovaný právny akt kvalifikovanou väčšinou s konečnou platnosťou. Ak ho EP odmietne, Rada ho môže prehlasovať len jednomyseľným rozhodnutím. Pokiaľ EP navrhne v stanovisku zmeny, EK znova preskúma návrh a zapracuje do neho zmeny, s ktorými sa stotožní a opäť ho predloží Rade. Tá tento upravený návrh prijme kvalifikovanou väčšinou alebo ho môže pozmeniť, ale iba jednomyseľným rozhodnutím.

Spolurozhodovací postup – EK predloží legislatívny návrh EP a následne Rade. Ak EP nenavrhne žiadne zmeny, Rada ho môže schváliť. Ak má Rada k návrhu výhrady, vyrozumie o úpravách EP. Ak upravený návrh EP schváli (resp. márne uplynie trojmesačná lehota na rozhodnutie), návrh sa považuje za prijatý. Ak EP navrhne zmeny, oboznámi o svojom stanovisku Radu a EK. Komisia sa vyjadrí k návrhu a zmeny, ktoré odmietne vykonať, môže neskôr Rada schváliť iba jednomyseľným rozhodnutím. Ak Rada schváli zmeny navrhnuté EParlamentom, návrh je prijatý. Ak Rada ale neschváli všetky zmeny, zvolá sa Zmierovací výbor (skladá sa z členov Rady a EP) a pokiaľ tento neprijme spoločné stanovisko, návrh sa považuje za neprijatý. Ak zmierovací výbor prijme spoločné rozhodnutie, hlasujú o ňom Rada aj EP osobitne a v oboch musí byť schválený, inak sa považuje za neprijatý. Ak Rada a EP shvália návrh zmierovacieho výboru, návrh je prijatý. Nová Zmluva o ústave EÚ rozširuje aplikáciu tohto postupu na takmer všetky oblasti, s ktorými sa EÚ zaoberá. Okrem všeobecnej kritiky, že tento postup je dlhý a ťažkopádny, niektorí kritici sa domnievajú, že dáva príliš veľa moci Rade na úkor Parlamentu.

Okrem toho existuje inštitút Súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý do európskeho práva zaviedol, rovnako ako aj kooperačný postup, Jednotný európsky akt. V prípade, ak to Zmluva ES ustanovuje, môže Rada prijať určitý návrh len na základe predchádzajúceho súhlasu EP (napr. pri prijímaní nových členov do EÚ). Stále však ešte existujú oblasti, kde sa rozhodnutie prijíma bez účasti EP, len Rada na návrh EK, prípadne samotná Komisia.

V rámci rozhodovacieho procesu môžu nastať rôzne situácie, kde sa ráta s podielom hlasujúcich. Jednomyseľné rozhodnutie, teda súhlas (resp. zdržanie sa) všetkých členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje najmä pri významných rozhodnutiach pre rozvoj EÚ (napr. oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, daňovej politiky, apod.). V týchto oblastiach má každý členský štát práva „veta“ (t.j. nesúhlasiť). V EK i EP (v Rade málokedy) sa však rozhoduje jednoduchou väčšinou, kedy rozhoduje najväčší podiel hlasov. V najdôležitejších politických oblastiach Únie sa stalo pravidlom prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou. Na tento účel má každý členský štát pridelený určitý počet hlasov (Slovensko má 7). Tento princíp vychádza z myšlienky, že členské štáty sú síce rovnoprávne, ale majú rôzny počet obyvateľov. Kvalifikovaná väčšina sa nanovo prepočítava po každom novom pristúpení štátu.

AKO MÔŽETE UPLATNIŤ SVOJ NÁZOR?

Európska únia sa rozvíja, rozširuje a politické a hospodárske prostredie sa tiež časom mení. Preto inštitúcie Európskej únie musia robiť reflexiu využívaných nástrojov, metód a tiež komunikácie. Európska Komisia preto odštartovala viacero iniciatív na zlepšenie komunikácie s občanmi EÚ, aby lepšie odrážali ich potreby a želania. Napr. akčný „Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“ a Bielu knihu o európskej komunikačnej politike. Jej cieľom je diskutovať s občanmi o problémoch na národnej, regionálnej až lokálnej úrovni, a to v oblastiach ako sú vnútorný trh, sociálna kohézia, práva, sloboda, bezpeč-nosť, spravodlivosť a úloha EÚ vo svete (skúste sa zpojiť do fóra: Debate Europe).

Európsky Parlament, ktorý je jediný priamo volený orgán EÚ a z jeho súčasných 785 je 13 poslancov EP zo Slovenskej republiky, umožňuje priamu komunikáciu s občanmi. EP sa vyslovuje za to, aby členské štáty organizovali „občianske fóra“, ktoré by slúžili diskusii o budúcnosti Európy so sociálnymi partnermi a združeniami občianskej spoločnosti.

Európske inštitúcie by však nemali nahrádzať diskusiu na národnej úrovni každého členského štátu, či už v rámci vlády, poslancov parlamentu, miestnych samospráv, alebo ako členovia rôznych mimovládnych organizácií (napr. SPPK). Tiež politické strany pôsobiace na národnej úrovni by mali do svojich vnútorných diskusií vnášať európsku dimenziu.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ako najväčšia mimovládna, samosprávna organizácia, zastupujúca členov v sektore poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu i služieb a obchodu, je členom Tripartity, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a zástupcovia SPPK sú tiež v rôznych pracovných skupinách Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V rámci zahraničnej komunikácie sa SPPK zúčastňuje na najvyššej úrovni rokovaní Visegrádskej štvorky (ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) a zasadaní predsedníctiev i pracovných skupín COPA/COGECA (Výboru profesionálnych poľnohospodárskych organizácií a družstiev EÚ), ako aj CIAA (Konfederácie potravinárskeho a nápojového priemyslu), kde spolupracuje na tvorbe európskej legislatívy, ktorá má priamy dopad aj na slovenských poľnohospodárov. V tomto smere SPPK komunikuje tiež smerom dovnútra – so svojimi členmi, členskými združeniami a ďalšími organizáciami, s cieľom získať spoločné stanovisko a presadzovať tak vždy oprávnené požiadavky slovenských poľnohospodárov i potravinárov.

 
Iinformácie o EÚ môžete získať ak zavoláte na bezplatné telefónne číslo Europe Direct: 0080067891011.

 

Skúste tiež internetové stránky:

Uplatňovanie práva v členskom štáte EÚ
Legislatívny proces v EÚ detailne - wikipedia
Rozhodovací proces v EÚ – euroinfo.gov.sk

 

(november 2010)
 

 

Dokumenty na stiahnutie


« späť

Financovanie